Fašiangy v meste boli v minulosti v réžii cechov

„Keďže prevažnú väčšinu obyvateľstva Kežmarku tvorili remeselníci, privlastnili si ich zvyky ako fašiangové aj všetci mešťania, teda aj neremeselníci, a iné fašiangové spoločenské zvyky ani nevytvorili,“ poznamenala kežmarská historička a spisovateľka Nora Baráthová. Práve počas fašiangov vyvrcholili v niekdajšom kráľovskom meste aj cechové zvyky, ako napríklad symbolické krsty učňov na tovarišov, voľby nových cechmajstrov či prenášanie cechovej truhlice z domu starého cechmajstra do domu nového.

Prím v organizovaní fašiangov hrali podľa Baráthovej mäsiarski tovariši. „V nedeľu pred fašiangami sa zišli a pripravili masku z čerstvej teľacej kože, ktorú vypchali slamou, ovenčili, pripevnili na tyč a vystrčili cez oblok alebo dymník, išlo vlastne o vývesný štít fašiangovej slávnosti, pričom hrala hudba, zložená z trubačov a bubeníkov,“ opísala historička. Zvláštna bola podľa nej počas fašiangov v Kežmarku pracovný čas. „Uvádza, že na námestí sa tancovalo cez deň i noc, a dokonca počas celých fašiangov s výnimkou piatkov. Domnievame sa však, že išlo len o posledný fašiangový týždeň. Od obeda do súmraku mohli tancovať aj deti, potom bola prestávka na večeru, na to trubači pred herbergom, teda nocľahárňou vandrujúcich tovarišov, ktorá kedysi stála pri Kostole sv. kríža, zatrúbili signál, že tanec pokračuje a ten trval až do polnoci,“ pripomenula zvyky Baráthová. Na tanec chodili hlavne dcéry cechových majstrov.

Fašiangové tancovačky však boli pokojné, k výtržnostiam počas nich nedochádzalo. „Pivo v sudoch bolo slabé, víno sa takmer vôbec nepilo. Ak sa niekto prehrešil, dostal po zadku mäsiarskou feruľou, regimentom, teda znakom hodnosti cechmajstra. Tento regiment mal tvar drevenej palacinkárne a bol na ňom vyrezaný znak cechu, volská hlava s prekríženými sekerami,“ povedala historička. Pred piatkom sa zase tovariši vyberali na takzvanú Schleifling alebo Tagereise, čo znamená dennú okružnú jazdu po meste. „Spolu s muzikou obišli domy majstrov a vykrúcali ich dcéry, za čo boli pohostení a obdarovaní peniazmi. Z týchto peňazí sa hradili fašiangové výdavky,“ priblížila ďalší zvyk Baráthová.