EÚ si dnes pripomína 25. výročie podpísania Maastrichtskej zmluvy

Dňa 7. februára 1992 sa ministri zahraničných vecí a ministri hospodárstva vtedy 12-členného Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) stretli v holandskom meste Maastricht, aby podpísali zmluvu, ktorej text bol dohodnutý niekoľko týždňov predtým na úrovni hláv štátov a vlád.

Dohoda, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. V prvom referende zmluvu zamietli občania Dánska, neskôr mal voči jej ustanoveniam námietky nemecký spolkový ústavný súd.

Maastrichtská zmluva, známa tiež ako Zmluva o EÚ, znamenala najradikálnejšiu revíziu základných zmlúv od vzniku Európskych spoločenstiev v 50. rokoch. Dala integračnému zoskupeniu západoeurópskych krajín podobu skutočnej všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie.

"Dvanástka" upravila Rímske zmluvy (Zmluva o fungovaní Európskej únie), aby bolo možné zavedenie eura v rámci plánovanej "hospodárskej a menovej únie". Ministri prítomní v Maastrichte sa dohodli na zavedení tzv. "maastrichtských kritérií", ktoré museli rešpektovať krajiny hlásiace sa o členstvo v EÚ a v eurozóne - obmedzenie inflácie, dlhu a deficitu a zákaz devalvácie.

Dohoda z Maastrichtu umožnila v roku 1999 položenie základov pre budúcu menovú úniu, do ktorej 1. januára 2002 fyzickým zavedením spoločnej meny euro vstúpilo 12 členských krajín. Dnes má eurozóna 19 členov.

Okrem troch pilierov priniesla Maastrichtská zmluva aj ďalšie novinky: zaviedla princíp občianstva Únie a spolurozhodovací proces pre Európsky parlament a ustanovila princíp subsidiarity - delenia kompetencií medzi inštitúcie a členské štáty.

Odborník na európsku politiku, profesor na Fakulte práva a politológie na Univerzite v Liege Quentin Michel, v dnešnom rozhovore pre belgickú televíziu RTBF pripomenul, že do prijatia Maastrichtskej zmluvy bola zjednocujúca sa Európa v podstate ekonomickým projektom. Hlavnou myšlienkou, ktorá vyústila do maastrichtského stretnutia, bolo vytvorenie politickej únie.

Podľa jeho slov sa podarilo dosiahnuť hlavné ciele v podobe vytvorenia jednotnej meny a hlbšej európskej integrácie, ktorá sa premieňa na jednotné európske občianstvo, a je tu aj spoločný európsky trh.

Najväčšie zmeny Maastrichtskej zmluvy - po revíziách v podobe Amsterdamskej zmluvy a Zmluvy z Nice - zaviedla až Lisabonská zmluva, platná od roku 2009. Tá zrušila tri základné piliere dohodnuté v Maastrichte a zjednodušila celkovú štruktúra EÚ.