BRUSEL - Do roku 2014 by mal byť v Európskej únii vytvorený jednotný energetický trh. Dohodli sa na tom na stredajšom mimoriadnom summite európski lídri, ktorých cieľom je predovšetkým týmto spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosť únie v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta.
"Ak by sa to podarilo, verím tomu, že dôjde k zaujímavému zníženiu cien energií,“ vyhlásil po rokovaní Európskej rady v Bruseli premiér Robert Fico. Ak by sa tak nestalo, bude však podľa neho potrebné udržať regulačný systém tak, ako je na Slovensku nastavený.
Premiér zároveň uvítal iniciatívu Európskej rady, na základe ktorej by sa mala do konca roka vypracovať analýza zostavovania cien energií, ktorá by preukázala, aké zložky sa na konečnej cene energií podieľajú. Celkovo hodnotí Fico v stredu dosiahnuté dohody v oblasti energetiky za pozitívne. "Je to jasné posolstvo všetkým, že Európska únia sa čím ďalej tým viac integruje. Silná integrácia môže tomuto prostrediu len pomôcť," tvrdí predseda vlády.
Téma energetiky prichádza na bruselský stôl na pozadí pretrvávajúcej hospodárskej krízy. Vysoké ceny energií totiž ešte zhoršujú pozíciu Európy voči jej najväčším obchodným partnerom. Európski lídri preto hľadajú cesty ako urýchliť integráciu vnútorného energetického trhu. Cieľom je stlačiť ceny energií nadol, keďže revolúcia v ťažbe bridlicového plynu v USA zvýšila rozdiel v nákladoch na energie medzi týmito dvoma dôležitými obchodnými partnermi.
Premiéri a hlavy štátov Európskej únie tak prijali dohodu, na základe ktorej by sa mala urýchliť implementácia energetickej legislatívy, zameraná na rúcanie vnútorných bariér, do roku 2014. Zároveň by členské štáty mali do roku 2015 popracovať na rozvoji vzájomných energetických prepojení tak, aby časť členských krajín nezostávala v izolácii od vnútornej siete. Európska energetická politika má pritom v prvom rade zaručiť bezpečnosť dodávok pre domácnosti a firmy pri konkurencieschopných cenách a nákladoch.
Európa by sa ďalej podľa agentúry Bloomberg v oblasti energetiky mala sústrediť predovšetkým na domáce zdroje. V tomto smere je však problematickým bodom predovšetkým využívanie bridlicového plynu. Niektoré členské štáty a environmentálne skupiny totiž žiadajú striktnejšie kontroly pri prieskume ložísk bridlicového plynu v Európe. Európski lídri priamo o bridlicovom plyne nehovoria. Podľa nich je však dôležité posilňovať diverzifikáciu vnútorných dodávok energií a rozvíjať „domáce energetické zdroje“.
Pri téme daní, ktorá bola druhým bodom programu stredajšieho mimoriadneho summitu, sa diskusia sústredila predovšetkým na snahu eliminovať daňové úniky. Brusel chce dosiahnuť automatickú výmenu informácií medzi jednotlivými krajinami pre daňové účely. Niektorí členovia únie, medzi nimi napríklad i Luxembursko, požadujú v tomto smere širokú dohodu v rámci členských krajín, ale aj s tretími stranami. Luxemburský premiér Jean-Claude Juncker v tomto smere spomína napríklad Švajčiarsko, bez dohody s ktorým by sa podľa neho krajiny únie dostali do konkurenčnej nevýhody. Otázkou však zostáva aj dohoda s ďalšími daňovými rajmi.
"Je tu snaha Európskej únie dosiahnuť dohodu v základných otázkach v boji proti daňovým únikom a pri zlepšovaní výberu daní,“ komentoval stredajšie rokovania premiér Fico. Slovenská vláda pritom podľa neho myšlienku automatickej výmeny informácií pre daňové účely plne podporuje. Okrem Luxemburska zatiaľ v tomto smere „rebeluje“ aj Rakúsko. Podľa premiéra sa však budú v budúcnosti automatickej výmene informácií brániť len ťažko. „Môžem len potvrdiť, že Európska komisia prejavila obrovský záujem o maximálne zdynamizovanie tohto projektu,“ dodal Fico.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies