Estónsko chce počas šéfovania v Rade EÚ zdôrazniť význam digitalizácie

Samotní Estónci polročné šéfovanie na čele EÚ nazývajú "digitálne predsedníctvo". Estónsko si zvolilo štyri hlavné priority v agende EÚ, v rámci ktorých chce čo najviac pokročiť v konkrétnych politikách EÚ. Tie pokrývajú ekonomickú, vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť ako aj sociálnu oblasť: otvorená a inovatívna ekonomika; bezpečná a dobre chránená Európa; digitálna Európa s voľným tokom dát a inkluzívna a udržateľná Európa.

Riaditeľ oddelenia pre záležitosti EÚ Úradu vlády Estónska Klen Jäärats pred novinármi uviedol, že jeho krajina chce pri tejto príležitosti ukázať vlastným občanom, že o čom je Únia a že to nie je iba Brusel, ktorý rozhoduje o dianí v EÚ. Estónska prezidentka Kersti Kaljulaidová v tomto smere upozornila, že Estónsko sa počas šiestich mesiacov pokúsi dokázať, že každá členská krajina má svoj hlas a svoj význam.

V najcitlivejších otázkach ako je bezpečnosť a migrácia, ale aj klimatické otázky bude Tallinn pokračovať v práci predošlých predsedníctiev, ambíciu však majú Estónci pokročiť v digitálnej agende a pri budovaní jednotného digitálneho trhu, ktorý má byť dobudovaný do roku 2018. Jäärats pripomenul, že ešte stále je veľa bariér, ktoré treba v tejto oblasti odbúravať.

Prezidentka tiež vyzdvihla jedinečný úspech, ktorý jej krajina dosiahla v oblasti digitalizácie a pripomenula, že žiadna vláda by v dobe voľného prístupu k internetu nemala brániť ľuďom v zjednodušení ich každodenných životov odbúraním zbytočnej administratívy a byrokracie, ktoré so sebou prináša tzv. e-governement.

Estónske predsedníctvo sa nebude zaoberať otázkou brexitu, na to je ustálený systém rokovaní a rokovania o budúcich obchodných vzťahoch medzi EÚ a Britániou sa začnú až počas bulharského alebo rakúskeho predsedníctva v EÚ. Rovnako Estóncov nebude zaťažovať ani otázka rozširovania Únie, dôraznejší vklad sa v tomto smere očakáva od Bulharska v prvom polroku 2018.

Estónske predsedníctvo však chce ráznejšie pokračovať v oblasti budovania energetickej únie s dôrazom na obnoviteľné zdroje. Prezidentka Kaljulaidová upozornila, že Estónsko nie je súčasťou energetického trhu EÚ a preto prijalo politické a "ekonomicky nezmyselné" rozhodnutie v najbližšom desaťročí sa „odstrihnúť“ od doterajšej energetickej infraštruktúry ešte zo sovietskych čias. Estónci chcú vybudovať prepojenia na trh s elektrinou v strednej Európe a prispieť k energetickému prepojeniu sever-juh.

Prezidentka s odkazom na citlivú oblasť migrácie upozornila, že treba prelomiť patovú situáciu ohľadom Dublinského mechanizmu a zrejme bude treba prehodnotiť význam solidarity ako ju chápe Brusel. Estónsko podľa jej slov plnilo všetky potrebné kroky v rámci povinných kvót, avšak aj napriek tomuto otvorenému prístupu nedokázalo zabrániť sekundárnej migrácii. Estónske predsedníctvo preto bude trvať na postoji, že relokácie utečencov sú len jedným z bodov migračnej agendy.