Keď si človek vytvára zoznam miest, ktoré by rád skôr či neskôr navštívil, vyberá si nezvyčajné, nie ľahko dostupné a na pohľad vyvolávajúce obdiv.
Málokedy sa doň zapíše niečo známe, veď na to, čo sa nachádza nablízku, netreba myslieť. Stačí si prispôsobiť program dňa, otvoriť dvere, vychystať sa a prekročiť prah do nového prostredia, pričom je viac ako žiaduce pribaliť si povahu dobrodruha a optimizmus. Pravdou však je, že niekedy skutočnú krásu prehliadame, predstavujeme si totiž, že musí byť v inej krajine, obklopená oceánom a preplnená exotickou vôňou, zatiaľ čo ozajstný poklad je na dosah ruky.
V knihách to vedia
Zrejme aj preto je akousi módou súčasnej literatúry prispôsobovať dej tak, aby sa odohrával na miestach, ktoré na prvý dojem pôsobia, dovolím si tvrdiť, až ošumelo či fádne.
Veď čo také by sa už len mohlo stať v starobylej pekárni či zatuchnutej knižnici, povie si zaiste nejeden skeptik a nemožno mu to vyčítať.
Avšak romány presviedčajú, že pekáreň obsahuje nielen potešenie pre jazyk v podobe koláčov, ale aj spomienky, rodinné tragédie, prehraté boje či dávno pochované tajomstvá.
A knižnice, och, o tom by sa dalo rozprávať a rozprávať, veď uprostred nich sa stretáva múdrosť s túžbou, ticho so slovami a odvaha s vierou.
Nuž, ale aby to nebolo povedané len tak do vetra, ponúkam aspoň dva knižné tipy, ktoré všetko potvrdia a podčiarknu.
Ruth Kvarnström-Jones, Pekáreň s vôňou škorice
Príbeh ukrývajúci sa v riadkoch je vyrozprávaný v dvoch dejových líniách. Jednak spoznávame súčasnosť, v ktorej sa mladá Lovisa rozhodne (teda lepšie napísané, zlomené srdce ju prinúti), opustiť Londýn a vydať sa do Švédska. Bydlisko si nezvolila pre nič za nič, naopak, viaže ju k nemu dedičstvo po starých rodičochJej, teraz už zosnulí príbuzní, kedysi vypekali lahodné škoricové slimáky a kadečo iné, a ona sa má popasovať s budovou, ktorá ako pekáreň stratila niekdajšiu slávu.
Obnoviť priestor sa ale ukáže oveľa jednoduhšie ako pochopiť udalosti, ktoré v minulom storočí viedli k znepriateleniu dvoch vetiev rodiny a zasahuju generáciu za generáciou.
Pekáreň s vôňou škorice je kniha, ktorá rozvonia nejeden večer, prinúti pocítiť teplo na hrudi a znovu a zasa si uvedomiť, na čom skutočne záleží a že život je dostatočne dlhý na odpustenie, ale prikrátky na nenávisť.
Fiona Davis, Knižnica na Piatej avenue
Všetko sa začalo v roku 1914, keď sa istá Laura Lyonsová presťahovala do sídla Newyorskej verejnej knižnice. Pravda, nepricestovala sama, spoločnosť jej robí manžel, vďaka ktorému aj získala inú adresu. On sa totiž ako správca onej budovy musel prispôsobovať a ona, milujúca manželka, ho nasledovala, kamkoľvek sa žiadalo.
Na obdobie, v ktorom sa narodila, však, na jej smolu, vlastnila privysoké ambície a príliš moderné sny, ktoré ju síce predurčili na štúdium a zoznámili ju s bojom za práva žien, ale privodili aj zopár nepríjemností.
Najviac sa jej sebadôvera rúca, akonáhle z knižnice zmiznú zväzky, ktoré sa mali opatrovať ako kráľovská koruna a tvárou v tvár nevyslovenej záhade ani len netuší, že rovnaký údel bude čakať i na jej vnučku o niekoľko desaťročí neskôr.
Knižnica na Piatej avenue je podmanivé čítanie, ktoré v zákutiach ukrýva odpovede i otázky, beznádej i nádej, lásku aj obetu.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies