Činohra SND uvedie premiéru inscenácie Zo života ľudstva

Hlavnými hrdinami pôvodnej slovenskej hry sú dvaja mladí muži, ktorí sú si na začiatku veľmi podobní, obaja totiž rebelujú proti spoločenskej realite. Jeden sprejuje na steny heslá „Preč s kapitalizmom!“, druhý železnou tyčou rozbíja okná luxusných áut. Z jedného sa v priebehu hry stane neonacista, z druhého, intelektuálneho ľavičiara, v podstate bezcitný mamonár. Mladých mužov – ako inak – spája žena, krásna a čistá, či skôr po čistote v špinavom svete túžiaca Monika, ktorá tvrdo, príliš tvrdo narazí na realitu a sklame sa nielen v obidvoch mužoch, ale krok za krokom prichádza o všetky ideály.

V hre vystupujú aj rodičia, generácia, ktorá „za všetko môže“ a nie je to lichotivý obraz. Manželstvá bez lásky, sex za peniaze, alkoholizmus, zúfalstvo chudobných i bohatých, absencia citu medzi rodičmi i deťmi, zároveň však trýznivá túžba nájsť nejaký zmysel. Podtitul hry - epizódy, ktoré sa odohrajú v blízkej budúcnosti - tvrdí, že epizódy, ktoré divák uvidí, sa odohrajú v blízkej budúcnosti. Je to teda dystopia, akási antiutópia, autorská fikcia, hoci už dnes vnímame, že javy, o ktorých hovorí, nie sú, žiaľ, vecou budúcnosti, ktorú by sme ešte mohli prípadne zmeniť. Veď priepasť medzi sociálnymi vrstvami sa skutočne hrozivo zväčšuje, hranice medzi nimi sú čoraz nepriechodnejšie, nebezpečenstvo radikalizácie a extrémizmu čoraz reálnejšie, a takýto spoločenský vývoj zákonite prináša so sebou aj obete.

Dystopia je žáner, ktorý autor píše v rozpore so svojím vlastným hodnotovým systémom, je to obraz sveta, o ktorom je presvedčený, že by mal vyzerať a fungovať inak. Dôvodom, pre ktorý sa dystopie píšu, je snaha varovať spoločnosť. Inscenácia je súčasťou projektu, v rámci ktorého pozývame renomovaného zahraničného režiséra, aby v svetovej premiére uviedol slovenskú novinku. Inscenácia obsahuje expresívne výrazy a scény, nie je vhodná pre deti do 15 rokov.

„Myslím si, že hra Pavla Weissa je svojráznym upozornením pred budúcnosťou, ktorá je blízko, metaforicky povedané v podobe oblakov, ktoré sa vynárajú nad našimi hlavami. Toto hromobitie, ktoré už počujeme, môže byť aj znamením absencie, nedostatku emócií a lásky, ale môže byť aj úplným opakom. Domnievam sa, že takéto predstavenia dávajú aj možnosť, aby sme prostredníctvom zmeny samých seba menili aj svet,“ povedal pre TASR po dnešnej generálnej skúške bosniansky režisér Mustafič.