BRATISLAVA - Vláde sa zatiaľ darí priebežne plniť rozpočtový cieľ pre tento rok, podľa ktorého by mal deficit dosiahnuť 0,83 % hrubého domáceho produktu (HDP). Najnovšie Ministerstvo financií (MF) SR predpokladá, že deficit v tomto roku klesne na 0,80 % HDP. Pre budúci rok sa však odhad mierne zhoršil o 0,2 percentuálneho bodu (p.b.), pričom deficit by mal dosiahnuť 0,32 % HDP. Vláda však nemení svoj cieľ a od roku 2020 by už malo byť dosiahnuté vyrovnané hospodárenie. Vyplýva to z Programu stability SR na najbližšie roky, ktorý v stredu schválila vláda.
"Strednodobý rozpočtový rámec SR sa bude v tomto a nasledujúcom roku opierať o najsilnejšie rasty ekonomiky od roku 2010," uvádza MF SR. Aktuálny odhad deficitu pre tento rok je na úrovni 0,80 % HDP, oproti poslednému plánu MF SR zlepšilo odhad o 0,03 p.b. "Aktualizácia daňovej prognózy oproti rozpočtu priniesla pozitívny vplyv najmä na strane odvodových príjmov, vďaka pokračujúcej expanzii na trhu práce. Mierne nad schváleným rozpočtom sa vyvíjajú celkové výdavky verejnej správy," priblížil rezort financií.
Mení sa aj štruktúra v prospech kapitálových výdavkov a kompenzácií zamestnancov. "Nižšie čerpanie oproti rozpočtu je naopak odhadované na bežných transferoch, sociálnych dávkach a medzispotrebe," doplnilo MF SR.
Rezort financií predpokladá, že Slovensko by malo dosiahnuť vyrovnané hospodárenie v roku 2020 a následné udržanie v roku 2021. "V strednodobom rozpočtovom rámci na roky 2019 až 2021 je pre rok 2019 stanovený cieľ deficitu na úrovni 0,32 % HDP a od roku 2020 sa plánuje vyrovnané hospodárenie. Tento cieľ zodpovedá úrovni strednodobého rozpočtového cieľa SR," tvrdí MF SR. Pôvodný plán hovoril, že deficit by mal v budúcom roku dosiahnuť 0,1 % HDP.
Od vrcholu finančnej krízy v roku 2009 tak podľa Programu stability dôjde za jednu dekádu k štrukturálnemu ozdraveniu verejných financií o viac ako 6 percentuálnych bodov (p.b.).
Klesať má aj hrubý dlh verejnej správy a do roku 2021 sa podľa Programu stability zníži výraznejšie pod dolné pásmo ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. "Pokles dlhu výraznejšie zrýchli od roku 2019, keď sa jeho úroveň prvýkrát dostane pod najnižšie sankčné pásmo dlhovej brzdy. Ku konsolidácii prispejú najmä očakávané primárne prebytky hospodárenia verejnej správy okolo úrovne 1 % HDP, akcelerácia reálneho rastu ekonomiky nad 4 % a oživenie rastu cenovej hladiny nad 2 %," očakáva MF SR s tým, že na historicky najnižšiu úroveň v pomere k HDP klesnú aj úrokové náklady verejnej správy.
Fiškálna politika má mať pozitívny až neutrálny vplyv na ekonomický rast. Tempo rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku zrýchli na 4,2 %. K rastúcej spotrebe domácností by sa mal výraznejšie pridať export ťažiaci z pozitívnych vyhliadok rastu v Európe a z nábehu novej výroby v automobilke Volkswagen. V budúcom roku by mal rast ekonomiky dosiahnuť 4,5 %, v rokoch 2020 a 2021 sa má ekonomický rast spomaliť na 3,9 %, resp. 3,4 %.
"Efekt nabiehania novej automobilovej výroby postupne opadne a cyklicky spomalí aj zahraničný dopyt. Predpokladáme, že na konci horizontu prognózy sa začne pomaly uzatvárať produkčná medzera," priblížil rezort financií.
MF SR zároveň avizuje pre budúci rok aj testovanie výdavkových stropov pre rozpočet verejnej správy. Doposiaľ boli posúdené výdavky verejnej správy v rámci projektu Hodnota za peniaze v hodnote 15 % HDP a identifikované boli opatrenia za takmer 700 miliónov eur. Najbližšie budú posúdené výdavky na pôdohospodárstvo, začlenenie skupín ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, ako aj výdavky na zamestnanosť a odmeňovanie vo verejnej správe.
mst pop
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies