Chemický zločin na životnom prostredí v Amerike povedie k zákazu nepremokavého oblečenia v EÚ

Tento zákaz je vyvrcholením desaťročného súdneho sporu v Západnej Virgínii medzi firmou DuPont a farmárom Wilburom Tennantom. Spoločnosť, ktorá si v 80.tych rokoch minulého storočia zakúpila pozemok pri mestečku Parkensburg, známej farmárskej oblasti a postavila továreň na výrobu chemikálií svojim neprofesionálnym a laxným prístupom ku skládke odpadu z výroby znečistila zdroj pitnej vody a otrávila vodu v potoku, ktorá slúžila ako napájadlo pre dobytok.

Výsledkom tohto neodborného spracovania odpadu bolo otrávenie mnohopočetného stáda farmárovi Tennantovi. Farmár sa začal dožadovať prešetrenia vyhynutia jeho stáda a podal žalobu na spoločnosť na miestny súd. Po dlhoročnej a komplikovanej ceste dožadovania sa spravodlivosti a dlhých dokazovaniach proti firme DuPont, súd nakoniec uznal firmu vinnou za vedomé znečistenie oblasti, ohrozenie zdravia obyvateľov a za nesprávnu manipuláciu s chemickou látku PFOA.

Súd určil firme pokutu vo výške 16,5 miliónov amerických dolárov a pri konečnom vyrovnaní vyrubil odškodné v hodnote 343 miliónov USD, ktoré poslúžili ako kompenzácia poškodeným obyvateľom, životnému prostrediu a na postavenie niekoľkých čističiek vôd. Dôkazy proti firme DuPont preukázali, že tá si bola po celý čas vedomá svojich činov dokonca aj zdravotných dopadov na ľudský či iný živý organizmus. Aj napriek týmto skutočnostiam firma naďalej vyrábala a produkovala toxický odpad.

Na základe tohto prípadu sa bude Európska komisia a Európsky parlament v najbližších týždňoch rozhodovať o úplnom zákaze výroby a predaja výrobkov, ktoré obsahujú perflurovaný sufaktant PFOA. Táto zdraviu škodlivá chemická zlúčenina, ktorá sa pridáva vďaka svojim unikátnym vlastnostiam do rôznych výrobkov outdoorového oblečenia, impregnačných prípravkov, goratexových topánok, chcú úplne odstrániť z trhu.

Prípadná snaha obmedziť fluorované surfaktanty na celosvetovej úrovni naráža na skutočnosť, že väčšina tovarov, ktoré obsahujú túto chemikáliu sa v súčasnej dobe vyrábajú hlavne v Číne, Indii a Rusku, čo nie je už v kompetencií EÚ. Bežnému užívateľovi nezostane nič iné, len dúfať, že pomer tejto chemikálie obsiahnutý v dovážaných produktoch nepresiahne zdraviu škodlivú a ak, tak kontrolné úrady, ktoré sa zameriavajú na kontrolu kvality budú riadne preverovať tovar z týchto krajín.