Čaplovič: Prvej svetovej vojne predchádzalo súperenie šiestich veľmocí v Európe

"Ich snahou bolo predovšetkým posilnenie ich vplyvu a získanie nových kolónií, ktoré im mali zabezpečiť suroviny a odbytiská pre výrobky," uviedol pre TASR riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Miloslav Čaplovič.
     

Z týchto štátov sa podľa Čaploviča do popredia dostávalo Nemecko a rýchlo dobiehalo Francúzsko, ktoré dovtedy dominovalo na kontinente, a Veľkú Britániu, ktorá bola najväčšou námornou a koloniálnou veľmocou. "Ďalšími rivalmi boli Rakúsko-Uhorsko a Rusko, ktoré navzájom súperili o sféru vplyvu na Balkáne. Prioritou štátov sa stalo zbrojenie a pre prípad ozbrojeného konfliktu sa aj napriek ich vzájomnej rivalite vytvorili dva spojenecké systémy – Trojspolok (Nemecko, Rakúsko-Uhorsko a Taliansko) a Dohoda (Veľká Británia, Francúzsko a Rusko)," vysvetlil šéf VHÚ.
     

Ako uviedol Čaplovič, najnepokojnejšou oblasťou Európy v predvečer prvej svetovej vojny bol Balkán. "V Srbsku sa od 19. storočia šírila idea vytvorenia tzv. Veľkého Srbska, ktoré malo zahŕňať všetkých etnických Srbov, aj za hranicami vtedajšieho Srbska. Dosiahnuť sa to malo anexiou území, na ktorých žili Srbi, predovšetkým Bosny a Hercegoviny, časti Bulharska, Čiernej Hory, severného Albánska a Kosova," vysvetlil vojenský historik s tým, že tieto plány narušila anexia Bosny - Hercegoviny Rakúsko-Uhorskom v roku 1908 a dve balkánske vojny v rokoch 1912 a 1913.
     

"Srbskí radikáli na čele so šéfom srbskej spravodajskej služby plukovníkom Dragutinom Dimitrijevičom sa však týchto plánov nechceli vzdať. V roku 1911 založili tajnú organizáciu 'Zjednotenie alebo smrť' prezývanú 'Čierna ruka', ktorej cieľom bolo provokáciami a teroristickými akciami oslabiť rakúsko-uhorskú moc v Bosne - Hercegovine," doplnil Čaplovič. Ako dodal, podobné plány na zvrhnutie rakúsko-uhorskej nadvlády mala aj organizácia Mladá Bosna, ktorá vznikla v Bosne a Hercegovine. "Jednou z týchto akcií bol aj atentát spáchaný 28. júna 1914 na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este a jeho manželku Žofiu Chotkovú," pripomenul vojenský historik.