Zistenia vedcov boli zverejnené už 15. júla 2021 v PLOS ONE a nadväzujú na predchádzajúci výskum vykonaný v UC San Diego Health v roku 2020.
Na čo slúžia statíny?
Statíny sa bežne používajú na zníženie hladiny cholesterolu v krvi blokovaním pečeňových enzýmov zodpovedných za tvorbu cholesterolu. Pomáhajú znížiť hladinu cholesterolu s nízkou hustotou lipoproteínu (LDL) v krvi. LDL cholesterol sa často označuje ako zlý cholesterol. Statíny znižujú jeho tvorbu v pečeni. Predpisujú sa pomerne často.
Lekár môže odporučiť užívanie statínov, ak má pacient diagnostikovanú formu kardiovaskulárnej choroby alebo jeho osobná a rodinná anamnéza naznačujú, že v priebehu nasledujúcich 10 rokov sa uňho môže kardiovaskulárna choroba vyvinúť.
Môžu sa použiť aj na liečbu ľudí s familiárnou hypercholesterolémiou. Ide o zdedený stav spôsobený genetickou poruchou, ktorý vedie k vysokej hladine cholesterolu aj u ľudí, ktorí žijú zdravo.
Prečítajte si: Deti a nariadenia, ktoré škodia viac než samotná pandémia
Statíny by sa nemali užívať, ak má človek ťažké ochorenie pečene alebo jeho krvné testy naznačujú, že pečeň nefunguje správne, statíny ju totiž môžu ovplyvniť. Pred začatím užívania týchto liekov by mal pacient absolvovať krvný test kvôli kontrole, či je jeho pečeň v relatívne dobrom stave. Takisto sa robia kontrolné odbery z pečene po niekoľkých mesiacoch.
Statíny by nemali užívať tehotné a dojčiace ženy. Je potrebné užívať ich opatrne, ak existuje u človeka zvýšené riziko vzniku zriedkavého vedľajšieho účinku nazývaného myopatia (poškodenie a bolesť tkanív svalov). Závažná myopatia (rabdomyolýza) môže viesť k poškodeniu obličiek.
Pri nedostatočnej aktivite štítnej žľazy (hypotyreóza) môže liečba statínmi spôsobiť komplikácie. Neaktívna štítna žľaza môže viesť k zvýšeniu hladiny cholesterolu a liečba hypotyreózy môže spôsobiť zníženie hladiny cholesterolu bez potreby statínov. Statíny tiež s väčšou pravdepodobnosťou poškodia svaly ľudí s nedostatočnou aktivitou štítnej žľazy.
Možné vedľajšie účinky jednotlivých statínov sa môžu líšiť, časté vedľajšie účinky sú: krvácanie z nosa, bolesť hrdla, nádcha (nealergická rinitída), bolesť hlavy, častejšia chorľavosť, problémy s tráviacim systémom, ako je zápcha, hnačka, tráviace ťažkosti alebo plynatosť. Ďalšie vedľajšie účinky sú bolesti svalov a kĺbov, zvýšená hladina cukru v krvi (hyperglykémia) a zvýšené riziko cukrovky.
Menej časté vedľajšie účinky: Menej časté vedľajšie účinky statínov (ktoré môžu postihnúť 1 zo 100 ľudí), sú: chorľavosť, strata chuti do jedla alebo nárast hmotnosti, ťažkosti so spánkom (nespavosť) alebo nočné mory, závraty, strata citlivosti alebo brnenie v nervových zakončeniach rúk a nôh (periférna neuropatia), problémy s pamäťou. Môže sa objaviť aj rozmazané videnie, zvonenie v ušiach, zápal pečene (hepatitída), ktorý môže spôsobiť príznaky podobné chrípke, zápal pankreasu (pankreatitída), ktorý môže zapríčiniť bolesť žalúdka, kožné problémy, ako je akné alebo svrbivá červená vyrážka, a pocit neobvyklej únavy alebo fyzickej slabosti.
Ako na to vedci prišli?
"Keď sme na začiatku pandémie čelili tomuto vírusu, špekulovalo sa o určitých liekoch, ktoré ovplyvňujú telesný receptor ACE2, vrátane statínov, a o tom, či môžu ovplyvniť riziko COVID-19,“ hovorí MD Lori Daniels, vedúca štúdie, profesorka a riaditeľka oddelenia kardiovaskulárnej intenzívnej starostlivosti na UC San Diego Health.
"V tej dobe sme si mysleli, že statíny môžu inhibovať infekciu SARS-CoV-2 prostredníctvom svojich známych protizápalových účinkov a väzbových schopností, ktoré môžu potenciálne zastaviť progresiu vírusu."
Na základe údajov z registra kardiovaskulárnych chorôb covid od American Heart Association výskumný tím z UC San Diego použil svoje pôvodné zistenia na viac ako 10 000 hospitalizovaných pacientov s covid v USA.
Vedci konkrétne analyzovali anonymizované lekárske záznamy o 10 541 pacientoch prijatých na covid počas deviatich mesiacov od januára do septembra 2020 v 104 rôznych nemocniciach.
"Z týchto údajov sme vykonali pokročilejšie analýzy, keď sme sa pokúšali kontrolovať súčasné zdravotné stavy, socioekonomický stav a faktory v nemocnici," povedal Daniels. "Pritom sme potvrdili naše predchádzajúce zistenia, že statíny sú spojené so zníženým rizikom úmrtia na covid u hospitalizovaných pacientov ."
Podľa výskumného tímu bolo používanie statínov alebo liekov na hypertenziu spojené s 32-percentným nižším rizikom úmrtia u hospitalizovaných pacientov s COVID-19 s anamnézou kardiovaskulárneho ochorenia alebo hypertenzie. V štúdii boli použité techniky štatistického porovnávania výsledkov u pacientov, ktorí používali statíny alebo lieky na hypertenziu s podobnými pacientmi, ktorí tak neurobili.
"Každého pacienta sme priradili k jednému alebo viacerým podobným pacientom s použitím miesta hospitalizácie, mesiaca prijatia, veku, rasy, etnického pôvodu, pohlavia a zoznamu už existujúcich stavov, aby boli tieto dve skupiny čo najviac porovnateľné,“ uviedla Karen Messer, PhD, spoluautorka štúdie a profesorka biostatistiky na Lekárskej fakulte UC San Diego.
Ako to funguje?
Receptor ACE2 – regulačný cieľ statínov – pomáha kontrolovať krvný tlak. V roku 2020 sa zistilo, že vírus SARS-CoV-2 používa predovšetkým ten istý receptor na vstup do pľúcnych buniek.
Podľa vedcov statíny a lieky na hypertenziu stabilizujú základné choroby, na ktoré sú predpísané, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa pacienti vyliečia z covidu.
"Rovnako, ako pri akejkoľvek inej observačnej štúdii, nemôžeme s istotou tvrdiť, že asociácie, ktoré popisujeme medzi používaním statínov a zníženou závažnosťou infekcie covid, sú určite spôsobené samotnými statínmi, teraz však môžeme s veľmi presvedčivými dôkazmi povedať, že môžu hrať dôležitú úlohu pri podstatnom znižovaní rizika úmrtia pacienta na COVID-19,“ povedala Daniels. "Dúfame, že naše zistenia z výskumu sú podnetom pre pacientov, aby pokračovali v užívaní liekov."
Počiatočná štúdia zahŕňala 170 anonymizovaných zdravotných záznamov od pacientov, ktorí dostávali starostlivosť v UC San Diego Health. Vedci zistili, že používanie statínov pred hospitalizáciou na COVID-19 malo za následok viac ako 50-percentné zníženie rizika vzniku závažnej infekcie.