Baptistická charita vlani poskytla humanitárnu pomoc za 1,5 miliardy

Maďarská Baptistická charitatívna služba (Baptista Szeretetszolgálat) oslavuje tento rok 15. výročie svojho založenia.
      Za uvedené obdobie organizácia, ktorá sa riadi princípmi náboženského protestantského hnutia novokrstencov, sa zaradila medzi päť najväčších humanitárnych organizácií v Maďarsku a je uznávaná aj vo svete, uviedla v Budapešti v rozhovore pre TASR riaditeľka komunikačného odboru Szilvia Révészová.
      Táto organizácia svojou činnosťou získala dobré meno v mnohých katastrofami sužovaných krajinách celého sveta a vlani sprostredkovala humanitárnu pomoc v Maďarsku a v rôznych kútoch sveta v celkovej hodnote 1,5 miliardy forintov (5,48 miliónov eur).
      "Podľa údajov z uplynulého mesiaca máme v súčasnosti v Maďarsku 1000 spolupracovníkov na plný úväzok a prevádzkujeme vyše 100 inštitúcií v rôznych oblastiach sociálnej práce," konštatovala.
      "Sme aktívni napríklad v starostlivosti o bezdomovcov, o mladých ľudí trpiacich rôznym druhmi závislostí, o ľudí v núdzi, prevádzkujeme domov dôchodcov v juhomaďarskom Pécsi s kapacitou vyše 600 postelí, denný útulok pre mentálne postihnutých a vyvíjame mnohé ďalšie aktivity v sociálnej sfére. Naša organizácia je prakticky prítomná vo všetkých oblastiach sociálnej práce v Maďarsku," dodala.
      Popri činnosti v Maďarsku sú podľa jej slov aktívni aj na medzinárodnom poli. Ich špecializovaná medzinárodná záchranárska jednotka Rescue 24 je schopná zasiahnuť na ktoromkoľvek mieste sveta do 24 hodín.
      "Vedenie jednotky je maďarské, ale v uplynulých rokoch sa nám podarilo vybudovať sieť spolupracovníkov na väčšine kontinentov sveta, preto nemusí cestovať celý štáb z Maďarska. Cestuje iba vedenie, ktoré zhodnotí situáciu v oblasti katastrofy, zistí, či bude záchranná jednotka prijatá, akých špecialistov bude najviac treba a potom sa spojí s našimi spolupracovníkmi v najbližšej krajine," spresnila Révészová.
      Podotkla, že tento systém sa veľmi osvedčil pri zemetrasení na Haiti, kde zasahovali americkí spolupracovníci tejto maďarskej organizácie. Nebolo preto potrebné prevážať spoza oceánu výbavu, ale Američania si ju vzali zo sebou z USA. V prvej fáze tam išli iba dvaja či traja ľudia z Maďarska.
      "Rovnaká situácia bola aj po zemetrasení v Japonsku a v Indonézii, kam išli naši spolupracovníci z Austrálie alebo z Ázie. Nejde o spolupracovníkov na plný úväzok, ale sú to odborníci – lekári, požiarnici, záchranári - z kruhov baptistickej cirkvi, ktorá je prítomná takmer všade vo svete. Ročne sa zúčastnia jedného alebo dvoch spoločných cvičení. Sú teda pripravení na to, že spoločne pôjdu na zásah. Snažíme sa ľuďom v núdzi ponúknuť odborné schopnosti, ktoré takto máme k dispozícii," priblížila fungovanie organizácie.
      "Ako sme zistili, často v jednotlivých krajinách neexistuje potrebná infraštruktúra, prípadne mobilita k tomu, aby v nečakanej situácii bolo možné účinne riešiť problémy. Samozrejme každá katastrofa je iná. Napríklad v Japonsku štát okamžite zasiahol a vznikli záchranárske jednotky, štáby, ktoré riešili všetky problémy. Tam ani nepotrebovali pomoc takéhoto charakteru, dominovala skôr solidarita," povedala.
      V iných krajinách, napríklad na Haiti, v Indonézii, v Iráne alebo v Líbyi, kde sú aj politické nepokoje, podľa jej vyjadrenia je nutné, aby prišla jednotka zvonka, ktorá je vycvičená, pripravená, má systém výbavy a ktorá ako nezávislá dokáže poskytnúť potrebnú pomoc.
      Na margo otázky, aká je reakcia na činnosť maďarských záchranárov vo svete, povedala, že sú uznávaní.
      "Musíme si uvedomiť, že tieto jednotky v každom prípade musia byť zaregistrované miestnymi orgánmi. Svoju činnosť vykonávame vždy iba oficiálnou cestou a iba v prípade, že daná krajina prejaví záujem o našu pomoc a prijme nás. Podľa doterajších skúseností to bolo v drvivej väčšine prípadov takto. Spätné väzby potvrdzujú, že vítajú našu pomoc z Maďarska, ktoré je síce malou krajinou, ale vždy ponúkne pomoc ľuďom v núdzi. Pre našu organizáciu je charakteristické, že po záchrane ľudí sme prítomní aj pri odstránení následkov katastrofy, obnove a ďalšom rozvoji postihnutého regiónu," konštatovala.
      Pripomenula, že napríklad na Srí Lanke po katastrofe spôsobenej prívalovými vlnami, z finančných prostriedkov, ktoré pozbierali v Maďarsku, postavili dedinu a sirotinec a tieto dodnes fungujú. Kazateľ Sándor Szenczy, predseda Baptistickej charitatívnej služby, ich navštívil pred niekoľkými mesiacmi.
      "Dodnes poskytujeme prostriedky tamojším sirotám v rámci programu starostlivosti o siroty. Nejde nám teda iba o jednorázovú pomoc, ale snažíme sa o to, aby sme dokázali poskytnú udržateľnú a dlhodobú pomoc v rozvoji. Na Haiti máme vyše poldruha roka po zemetrasení ešte aj teraz 12-členný štáb, ktorý z poverenia maďarského ministerstva zahraničných vecí realizuje rozvojové a výcvikové programy, ktoré sú napríklad určené telesne postihnutým deťom. Učíme ich angličtinu a oboznamujeme ich s počítačovou technikou," priblížila ďalej činnosť humanitárnej organizácie.
      Dodala, že na Haiti pokračuje výstavba sirotinca a školy, ktoré sú financované čiastočne z maďarských zdrojov. Ich kolegovia navštevujú aj iné sirotince, v ktorých maďarskí občania symbolicky adoptovali deti a prispievajú na ich opateru.
      "O telesne postihnuté deti sa staráme aj v rámci iných programov v krajinách tretieho sveta. Vo Vietname funguje sedem našich inštitúcií a s podobným konduktívnym pedagogickým rozvojovým programom sme prítomní aj v Kambodži," povedala.
      K otázke vzťahu humanitárnych organizácií s maďarskými štátnymi orgánmi Révészová konštatovala, že v čase katastrof, ktoré boli v uplynulom období v Maďarsku pri boršodských záplavách či po pretrhnutí hrádze s červeným kalom pri Ajke, bola spolupráca s Úradom ochrany proti katastrofám veľmi dobrá. Pre úrad boli charitatívne organizácie plnohodnotným partnerom. Napríklad vzájomne si vymieňali potrebné informácie.
      Pri ekologickej katastrofe na západe Maďarska v obciach Kolontár a Devecser, pri ktorej sa 4. októbra 2010 pretrhla hrádza odkaliska hlinikárne pri Ajke a ktorá si vyžiadala desať obetí, 120 zranených a následkom ktorej bolo približne 400 domov zničených, boli záchranári baptistov od prvej chvíle na mieste tragédie.
      V prvej fáze sa zúčastnili ich záchranári hľadania nezvestných osôb. Našli tri telá obetí lavíny červeného kalu z pretrhnutej hrádze. Ďalej potom zorganizovali dobrovoľné jednotky, ktoré upratovali ulice a čistili domy zasiahnuté kalom. V Devecseri zriadili kanceláriu, v ktorej riešili vybavovanie pomoci ľuďom zasiahnutých touto katastrofou. Zúčastnili sa každého segmentu poskytovania pomoci. Popri klasickej pomoci boli Úradom ochrany proti katastrofám poverení aj so špeciálnymi úlohami, ktoré si vyžadujú odbornú spôsobilosť a pripravenosť.
      Akýmsi styčným dôstojníkom medzi humanitárnymi organizáciami a štátnym Úradom ochrany proti katastrofám bol práve riaditeľ pre riešenie krízových situácií Baptistickej charitatívnej organizácie László Pavelcze. "Dodnes sme tam, pomáhame rodinám, ktoré prišli o svoje nehnuteľnosti a náš spolupracovník pracuje na viacerých humanitárnych projektoch," podotkla.
      Niektoré humanitárne organizácie v Maďarsku dostávajú na svoju činnosť zo štátneho rozpočtu určitú symbolickú čiastku, väčšina však funguje vďaka dobrovoľným zbierkam, grantom a v prípade plnenia štátnych úloh týmito organizáciami existujú aj určité normatívy, uzavrela Szilvia Révészová.

Zdroj: TASR