Žatvu na Dolnom Žitnom ostrove charakterizuje nízka kvantita a zlá kvalita

Žatva na Dolnom Žitnom ostrove sa začala len pred dvoma týždňami, poľnohospodári museli čakať na odstup spodnej vody a pre nepriaznivé počasie aj na dozretie obilia. Povedal pre TASR štatutárny zástupca Roľníckeho družstva vo Vrbovej nad Váhom, okres Komárno, Karol Brányik.
"Veľké množstvo zrážok a spodná voda nám zabránili v zbere obilia a narobili veľké škody. Okolité kanály nie sú vyčistené, tak prívalové dažde spôsobili, že voda ostala na našich poliach. Veľmi zle sa žalo, kombajny zapadli, skoro pri každom poľnohospodárskom stroji musel stáť traktor, ktorý pomohol vyprosťovať," priblížil žatevnú situáciu predseda družstva s tým, že kombajnista ani netušil, že na určitých miestach je pôda až tak podmočená. "Žatvu spomalili záchranné práce. Máme ešte asi 100 hektárov, kde je prístup nemožný. Keď sa naše kombajny vrátia z východného Slovenska, kde išli na výpomoc, budeme v žatve pokračovať," uviedol.
Obilie, ktoré nebolo pod vodou, má celkom dobrú kvalitu, škoda, že ide len o malé množstvo. "Odobrali sme vzorky, presné výsledky ešte nie sú známe, ale už vieme, že hektolitrová váha je veľmi nízka, samotná úroda je slabá," konštatoval predseda a dodal, že poľnohospodári zožali asi 150 hektárov, ale sú lokality, kde sa nemohli stroje dostať. "Celkovo nemáme ani 10-12 m3 za hektár. Ani kvantita, ani kvalita, mám pochybnosti či tohtoročná úroda bude postačujúca aspoň na kŕmne účely. Tento rok budeme mať možno 30-40 vagónov potravinárskeho obilia, kým v prechádzajúcich rokov sme mali 80 až 100 vagónov," podčiarkol Brányik.
Vo Vrbovej nad Váhom, kde pracuje 40 zamestnancov, pestujú aj repku ozimnú, kukuricu, jačmeň. Vďaka prívalovým dažďom a spodnej vode je strata obrovská, preto sa chce družstvo v budúcnosti preorientovať na pridruženú výrobu. "Už aj v súčasnosti prevádzkujeme penzión a ubytovňu pre seniorov. Pripravujeme bioplynovú stanicu na výrobu elektriny. Uvedomujeme si, že poľnohospodár z pestovania plodín v dnešnej dobe nevyžije. Žiaľ, dotácie Európskej únie sú nerovnomerné, neplatí rovnaký meter pre všetky štáty. V takýchto podmienkach konkurovať je veľmi ťažké. V tejto situácii sme boli nútení zbaviť sa dobytka. Kravy sme predali, lebo nízka výkupná cena mlieka znamenala len stratu. Ošípané ešte máme, asi 40 matiek. S nukleovým chovom patríme medzi špičku na Slovensku, žiaľ výkupná cena bravčového mäsa sa pohybuje v rozpätí 1,1 až 1,3 eura/kg," povedal predseda a upozornil na to, že je to likvidačná cena. "V takýchto podmienkach chov ošípaných je šialenstvo, ale naše stádo je tak pekné, geneticky vyrovnané, že ľutujeme zlikvidovať živočíšnu výrobu," podčiarkol.

Zdroj: TASR