Arménsko si pripomína sté výročie masakry

Do metropoly Jerevan sa na spomienkový obrad chystajú desaťtisíce ľudí. Očakávané sú aj delegácie z Francúzska, Ruska, Srbska či Cypru a ďalších spomedzi takmer 25 krajín sveta, ktoré dosiaľ uznali udalosti zo začiatku prvej svetovej vojny za genocídu. Práve pojem genocída je jadrom dlhoročných sporov medzi Arménskom a Tureckom, ktoré genocídu neuznáva. Ankaru tento mesiac pobúrilo aj vyhlásenie pápeža Františka, ktorý termín použil v kázni. Nesúhlas vyvolala aj nasledovná výzva Európskeho parlamentu, aby Turecko uznalo arménsku genocídu.

Osmanská ríša, ktorá je predchodkyňou dnešného Turecka, podľa odhadov niektorých historikov v rokoch 1915 až 1917 systematicky vyvraždila viac ako 1,5 milióna Arménov. Udalosť mnoho odborníkov vníma ako prvú genocídu 20. storočia. Moslimskí Turci súhlasia s tvrdením, že mnoho arménskych kresťanov zomrelo v partizánskych bojoch, ktoré sa začali v roku 1915. Tvrdia však, že v zrážkach počas prvej svetovej vojny, keď arménske obyvateľstvo bojovalo za svoju nezávislosť, zahynulo približne 500-tisíc Arménov a najmenej rovnaký počet Turkov. Vyvražďovanie Arménov uznalo za genocídu takmer 25 krajín sveta. Niektoré západné krajiny ako napríklad Taliansko a Spojené štáty sa však oficiálnemu používaniu tohto termínu vyhýbajú vzhľadom na dôležitosť, ktorú prisudzujú Turecku v otázkach medzinárodných vzťahov.

Vzťahy Ankary a Jerevanu sú najmä pre tento spor dlhodobo na bode mrazu. Vlády oboch krajín sa pokúsili o ich normalizáciu podpisom mierovej dohody v októbri 2009. Jej výsledkom malo byť nadviazanie diplomatických stykov a opätovné otvorenie spoločnej hranice. Ratifikačný proces však na oboch stranách brzdili nacionalisti snažiaci sa upraviť znenie dohody vo svoj prospech. Arménsky prezident Serž Sargsjan v polovici februára 2015 oznámil, že od dohody odstupuje. Túto stredu však v súvislosti s blížiacimi sa ceremóniami vyhlásil, že je pripravený opätovne naštartovať normalizáciu vzťahov s Tureckom, pričom krajine tentoraz nekladie žiadne podmienky, dokonca ani tú, aby masakru Arménov zo strany osmanských Turkov počas prvej svetovej vojny uznala za genocídu. Zmierlivému vyhláseniu Sargsjana o deň neskôr kontroval celkom iným tónom turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Ten vo štvrtok, večer pred spomienkovou ceremóniou Arménov, vyhlásil, že predkovia jeho národa nikdy žiadnu genocídu nespáchali a "arménske tvrdenia o udalostiach z roku 1915... sú všetky neopodstatnené a nepodložené."