Andrea Bučková chystá v Bratislave narodeninový koncert

„Koncert v Scherzi som sa rozhodla spojiť aj s narodeninami. Teším sa, že tam tým pádom určite uvidím veľa blízkych ľudí, ktorých som dlhšie nevidela a možno opäť nejaký čas neuvidím, keďže ma teraz opäť čaká trochu cestovné obdobie. Určite chcem na koncerte ukázať časť tvorby, ktorú som vytvorila za posledné mesiace v Paríži, ale chcem to dávkovať postupne, takže neodhalím hneď všetko. Zaznejú aj staršie skladby z Polarít a dokonca aj z In the middle of... Budem hrať sama. Vzhľadom na to, že som sa do Bratislavy vrátila len nedávno, bude aj moja drahá kolegyňa Majka Kmeťková počuť nové skladby v premiére. Pracovať na nich s kapelou začneme až keď dokončím jednu plánovanú exhibíciu v Paríži a vrátim sa na dlhší čas do Bratislavy, takže pravdepodobne v lete,“ prezradila v rozhovore pre agentúru SITA.

Do Paríža mladá Bratislavčanka pravidelne cestuje posledný rok a pol. „Až do minulého decembra som tam nikdy nezostala dlhšie ako mesiac. V októbri minulého roku som sa však prihlásila s projektom do medzinárodnej umeleckej rezidencie Cité internationale des Arts, kde mi ponúkli pobyt na štyri mesiace, počas ktorých môžem pracovať na novom albume. Idea teda nebola ísť tam robiť kariéru, ale nechať sa inšpirovať mestom, navštevovať rôzne kurzy, múzeá či galérie. Mesto ma napokon pohltilo a zamestnalo natoľko, že som si pobyt ešte o mesiac predĺžila a bolo to výborné rozhodnutie. Mrzí ma však, že v čase, keď som si začala vytvárať naozaj silné putá a rôzne kontakty, sa môj pobyt skončil. Určité rozbehnuté projekty ešte musím prísť dokončiť, plus ma čakajú ešte nejaké koncerty a od septembra pravdepodobne aj hudobná spolupráca s divadlom, takže viem, že príbeh Paríž sa pre mňa ešte neskončil. Je to mesto, v ktorom je vždy čo robiť a objavovať,“ poznamenala Bučková.

Paríž je podľa nej doslova mesto všetkých možných tvárí. „Umenie, romantika, dobré jedlo, víno, zlatom vyblýskané paláce, všetka tá nádhera je pre Paríž naďalej typická, ale vidno tam aj extrémnu chudobu, smrad, hluk, neporiadok, nešťastných upracovaných ľudí, rodiny na ulici... Povestná francúzska autenticita sa pomaly stáva len turistickou atrakciou. Okrem toho Paríž je aj mestom bezdomovcov, čo je síce známe už z Hugových románov - no teraz ich je ešte viac ako kedysi, čo súvisí aj s imigračnou krízou. Pred mojím apartmánom spávalo každú noc poslušne dvadsať bezdomovcov, medzi nimi aj ženy s deťmi. Mnohí z nich boli bývalí umelci, čo na nás ako ľudí žijúcich v umeleckej rezidencii na chlebe a cibuli veru pôsobilo. Uvedomovali sme si, že mesto je drahé a všetci pracujeme na svojich budúcich projektoch, ktoré nevieme ako dopadnú, akú budú mať podporu, investujeme do nich svoj čas, energiu aj peniaze a veru zo dňa na deň sa môže stať to, že jednoducho projekt nezaujme a potom...,“ podotkla sympatická skladateľka.

Najsilnejšie a najkrajšie zážitky sa jej vraj spájajú so školou Pierre Claver. „V Pierre Claver sa snažia integrovať utečencov do európskej spoločnosti. Stretávala som sa tam s mnohými imigrantmi, ktorí postrácali svoje nádeje na lesklú budúcnosť. Moja práca spočívala v tom, že som sa s nimi rozprávala - ľudský kontakt s novým svetom a dialóg je totiž to, čo mnohým najviac chýba - trochu v nich vzbudiť iskru a nádej, že vedia začať odznova, rozvíjať svoje nadanie v akejkoľvek oblasti, nielen umeleckej, naučiť sa nový jazyk. Snažili sme sa ich zoznámiť s európskou kultúrou plus kto chcel, mohol sa učiť spievať, alebo ako ja hovorím - starať sa o svoju dušu,“ poznamenala talentovaná hudobníčka, ktorá vraj v Paríži za rok a pol vytvorila sedemnásť skladieb.

„Nie všetky ale plánujem vydať, niektoré sú ešte nedozreté. Konkrétne v Cité des Arts vzniklo osem, z toho vo francúzštine len dve. Texty mi pomáha písať moja kamarátka Célia Roulet. Čisto francúzsky album vydať neplánujem, vnímam to skôr ako international album, keďže aj prostredie, v ktorom sa v pohybujem posledný rok a pol je mnohonárodné. Vznikli tam aj krásne slovenské skladby, dokonca chcem nahrať aj jednu bosniansku ľudovú pieseň, keďže mám korene v tejto krajine. Priznám sa však, že ešte netuším, ako to bude s tým novým albumom. Cítim, že si musím nájsť manažéra, sama to nedám, už som poučená z posledného nezávislého albumu,“ naznačila Bučková.

O rozbehnutí kariéry v Paríži zatiaľ podľa vlastných slov neuvažuje. „Paríž je síce hudobníkom celkom otvorený, je tam veľké množstvo kaviarní s klavírom alebo hudobných klubov, ktoré bývajú plné aj vďaka turistom, takže človek má kde a pre koho hrať. Iné je to už s plácou. Mnohí francúzski muzikanti utekajú do Londýna a do Berlína, lebo vraj Paríž platí málo a je zameraný len na určitý štýl. Pravda je, že tam za hranie nezarobím viac ako u nás doma, len ho tam mám viac, keďže ľudia tam sú zvyknutí chodiť na kultúru, plus moja hudba sa štýlovo do Paríža hodí, takže ju vnímajú dobre. Uvidíme, ako to bude pokračovať, možno časom, keď začnem hrávať viac, odvážim si aj viac pýtať - na to človek musí získať povedomie, čo v tak veľkom meste chvíľu trvá a doteraz som reálne o začatí kariéry tam neuvažovala. Slovensko je predsa len môj domov a najradšej by som pôsobila tu, len s mojím štýlom to nie je ľahké, takže uvidíme. Nie som typický kariérny typ, ja chcem ľuďom i sebe robiť radosť a vytvárať emócie, na ktoré v tejto dobe mnohí zabúdajú...A to sa mi zatiaľ darí, síce v malom ale i vo veľkom zároveň,“ pousmiala sa na záver.