Ako vznikol parfum? Niekto sa kúpal zo zábavy, niekto vyrábal hrušky a niekde sa pilo víno

Ach, ale nech nepíšem iba tak do vetra, nech čitateľ spozná, aké dobrodružstvo viedlo k prvému parfumu a nech pocíti vôňu míňajúceho sa času a tlkot srdca histórie.

Prvý

Prvý parfum sa objavil za dávneho času, keď existoval štát zvaný Mezopotámia. Pravda, nech sa nenechá nikto pomýliť, pretože vtedajší pútnik poznal vôňu v inej forme, než pod akou si ju predstavuje človek žijúci tu a teraz.

Pod pojmom parfum sa označovali všakovaké mastičky, živice či bilinky a používanie nemalo za účel vyvolať dojem luxusu alebo zvýšenie atraktivity, ale nadviazať nadprirodzené spojenie s božstvom, prípadne inou vyššou mocou.
V Egypte sa parfum, naopak, vnímal ako čosi neskutočne úžasné. Potešenie to prinášalo najmä mužskej časti spoločnosti, tá si dávala obzvlášť záležať na voňajúcom kúpeli.

Nádoba

Kým prítomnosť uschováva parfum v čo najkreatívnejšie vyrobenom flakóne, v minulosti dobre poslúžila aj nádoba z kameňa, hliny alebo bronzu. A nepohŕdalo sa dokonca ani drevom.
Aby však nevznikla dajaká pochybnosť, Egypt sa nielenže nazýva civilizáciou s dokonale vycibreným vkusom, tiež sa o ňom rozpráva ako o kolíske prvotného flakónu. Vyrobil sa zo skla a počiatok sa datuje na rok 1000 pred naším letopočtom.

Prevrat

Chýr o takej a onakej vôni sa šíril, vďaka čomu sa inšpirovala jednak Čína, jednak Kartágo a aj Grécko. Prevrat však spôsobil národ Arabov, ten totiž objavil destiláciu a odtiaľ bol malilinký krôčik k začleneniu alkoholu do parfumu.
Keďže hygiena nezažívala zlatý vek, vôňa sa postarala o prekrytie zápachu.

Rukavice

Za viac ako len zmienku stojí 17. storočie. Na scéne sa ako žiarivá hviezda objavuje Francúzsko a začína sa šepkať, že oná krajina je voňavkárska veľmoc. Poďakovať sa za to môže aj Kataríne Medicejskej, ktorá do Paríža zaniesla parfumované rukavice. Dôvod, prečo sa také čosi vôbec vynašlo, bola potreba zamaskovať pach zvieracej kože. Žiaľ, pompéznosť Francúzska mierne zaniká pri pomyslení si, aký nedostatok hygienického návyku vládol. Sám kráľ sa vraj odmietal kúpať, a ak aj dakedy skočil do vody, urobil tak zo zábavy. Na kúpanie spoločnosť nazerala s povýšením, je to len proces liečenia sa, vravelo sa.
Aj preto sa šlo pretrhnúť v tom, kto aký parfum vymyslí. Vôňa sa striekala na pokožku, nábytok, vpúšťala sa do vejára.

Prvá kolínska

18. storočie doprialo vznik kolínskej. Na dvore vládol Ľudovít XVI. a po pravici mu verne stála jeho známa manželka.
Zmes citróna, bergamotu a rozmarínu pôsobila osviežujúco a dávala sa do kúpeľa, zrieďovala sa s vínom, pojedala sa na kocke cukru či zastupovala ústnu vodu. Priestor dostávala aj ako obklad na rany a uskladňovala sa v pozlátených nádobách.
Hoc kráľ a kráľovná zaznamenali aj neúspech, jednoznačne sa im nedá uprieť miesto v dejinách módy. Panovník odštartoval vyrábanie flakónu v tvare hrušky a nesmierne populárna bola i práca so sklom.