BRATISLAVA - Terminál na skvapalnený zemný plyn v Bratislave môže skončiť ako uviaznutá investícia. Medzinárodná energetická agentúra v najnovšom výhľade na ďalšie roky konštatuje, že vzhľadom na postupné vyradenie fosílnych palív sa stavia priveľa LNG kapacít a na trhu ho bude o chvíľu prebytok.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba odsúhlasil postavenie terminálu na skvapalnený zemný plyn (LNG) v Bratislave. V odvolacom konaní potvrdil prvostupňové rozhodnutie z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA).
Pri rozhodovaní sa Taraba stotožnil s odporúčaniami takzvanej rozkladovej komisie. Zdôraznil, že v záverečnom stanovisku bolo stanovených vyše 50 dodatočných technických požiadaviek na zvýšenie bezpečnosti, technickej úrovne LNG terminálu a zníženia negatívnych vplyvov pri jeho výstavbe.
Slovensko je podľa Tarabu nútené po odpojení sa od stabilných dodávok energií v dôsledku uvalených sankcií urýchlene budovať náhradnú infraštruktúru, ktorá zabezpečí energetickú stabilitu štátu. „Z pohľadu stability dodávok plynu potrebujeme budovať infraštruktúru bez ohľadu na to, kto si o tom čo myslí. Jediné, čo ma zaujíma, je, aby boli technické riešenia bezpečné. Ja som si tieto sankcie, ktoré nás poškodili, nevymyslel,“ podotkol minister.
Odvolanie alebo takzvaný rozklad podali organizácie Greenpeace Slovensko a Znepokojené matky v apríli minulého roku. V potvrdení pôvodného rozhodnutia rezortu životného prostredia, ktoré vydal jeho bývalý šéf Ján Budaj, súčasný minister argumentuje napríklad tým, že plány vybudovať LNG terminál v Bratislave nie sú v rozpore s Parížskou dohodou.
Ďalej tvrdí, že v dohľadnom čase nie je možné očakávať prechod na nízkoemisné alternatívne technológie v riečnej doprave alebo že úniky metánu, ktoré pri výstavbe, ako aj prevádzke hrozia, treba riešiť na globálnej úrovni.
Nič z toho podľa Greenpeace nie je pravda.
Šéf envirorezortu Tomáš Taraba v rozhodnutí podľa riaditeľky Greenpeace Kataríny Juríkovej zavádza. Výstavbu novej fosílnej infraštruktúry si podľa nej nemôžeme dovoliť, ak chceme udržať rast globálnej teploty pod 1,5 stupňa Celzia do konca storočia. Podľa poslednej správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu už existujúca fosílna infraštruktúra spôsobí emisie viac skleníkových plynov, ako si môžeme dovoliť, ak nebude predčasne vyradená z prevádzky.
Minister v rozhodnutí hovorí, že úniky metánu, ktoré pri výstavbe, ako aj prevádzke hrozia, treba riešiť na globálnej úrovni. Tie sú však podľa Juríkovej zodpovednosťou každej jednej krajiny „a nie nejakej imaginárnej globálnej úrovne“. Minister ďalej tvrdí, že pri riečnej doprave nemožno očakávať v dohľadnom čase výrazný prechod na nízkoemisné alternatívne technológie. Tento argument je podľa Greenpeace v priamom rozpore so závermi Európskeho parlamentu a Rady, podľa ktorých by sa mal pri dekarbonizácii vnútrozemskej lodnej dopravy s menšími plavidlami na kratšie vzdialenosti využívať elektrický pohon a vodík. „Očakáva sa, že LNG už v tomto odvetví nebude zohrávať významnú úlohu,” konštatujú európske inštitúcie.
Ďalším dôvodom, prečo by sa LNG terminál stavať nemal, je podľa environmentalistov hrozba, že nová fosílna infraštruktúra skončí ako uviaznutá investícia, respektíve zbytočne predĺži využívanie fosílnych palív. Na opatrnosť pri investíciách do novej LNG infraštruktúry nabáda Medzinárodná energetická agentúra IEA aj konzultačná spoločnosť Wood MacKenzie. Tá vo výhľade na rok 2024 odhaduje, že vyvíjajúca sa rovnováha medzi dekarbonizáciou a bezpečnosťou dodávok bude brzdiť investície v oblasti zemného plynu a LNG.
Po ruskej invázii na Ukrajinu sa globálny priemysel plynu a LNG zameral na zabezpečenie dodávok. V rokoch 2022 a 2023 podpísali koncoví užívatelia zmluvy v hodnote viac ako 65 miliónov ton o predaji a nákupe LNG ročne.
Investície do nových dodávok LNG sa však v roku 2024 spomalia vzhľadom na rozsah už uskutočnených investícií a očakávanú zmenu rovnováhy trhu. Neistotu v plynových investíciách zvýšili aj závery klimatickej konferencie COP28.
Keďže ide o fosílne palivo, vlády na celom svete sa zaviazali, že ho postupne prestanú využívať. Na druhej strane, ako najrozšírenejšie „prechodné palivo“ bude ešte nejaký čas zohrávať úlohu pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti, konštatuje konzultačka. Spoločnosti a vlády by preto mali prehodnotiť rozhodnutia v tomto sektore, čo pravdepodobne spomalí investície.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies