Záchranky s pacientmi čakajú na lekárov stále dlhšie

Inštitút pri svojej analýze vychádzal z údajov spoločnosti Falck Záchranná, ktorej sieť staníc pokrýva zhruba 40 % územia a populácie SR. Z údajov podľa INEKO vyplýva, že hoci sa jej dojazdové časy k pacientom od roku 2012 znižujú, pre pacienta to neprináša taký efekt, aký by mohlo, pretože sa predlžuje čakanie od momentu privezenia pacienta do nemocnice po prevzatie nemocničným lekárom. Mediánová hodnota času čakania na odovzdanie pacienta predstavovala v roku 2015 na Slovensku u všetkých diagnóz 13 minút, aritmetický priemer bol 15 minút.

Tento zhoršujúci sa trend vidno aj pri odovzdávaní pacientov s diagnózami patriacimi do tzv. kvintetu prvej hodiny (First Hour Quintet, FHQ) , kde je pre záchranu, resp. kvalitu pokračujúceho života často rozhodujúca každá minúta. Vo vyspelom svete je podľa INEKO pri najakútnejších stavoch väčšinou akceptovaný čas bez čakania. Keď to nedovoľujú kapacity a akútny pacient nie je v bezprostrednom ohrození života, tak by mal byť prijatý lekárom do desiatich minút.

Na Slovensku však takmer vo všetkých nemocniciach je mediánový čas čakania na odovzdanie pacienta s diagnózami FHQ rovnaký alebo niekde dokonca o minútu až dve dlhší ako pri skupine všetkých diagnóz. To znamená, že na príchod nemocničného lekára musí záchranka čakať s najakútnejšími prípadmi väčšinou rovnako dlho alebo dokonca dlhšie ako pri ostatných diagnózach, a to viac ako 13 minút.

Kým v roku 2012 prevzali zdravotnícke zariadenia 15,4 % pacientov s bolesťami v hrudníku, ktorých priviezla ZZS Falck, do piatich minút (resp. 45,2 % pacientov do desiatich minút), v roku 2014 to bolo už len 8,9 % pacientov (resp. 40 % do 10 min.). Častou príčinou bolesti v hrudníku býva akútny koronárny syndróm, ktorý zahŕňa infarkt myokardu a anginu pectoris. Práve ischemické choroby srdca sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. Napriek tomu sa aj pri odovzdávaní pacientov s podozrením na akútny koronárny syndróm od roku 2012 predĺžilo čakanie na lekára na urgente podobným spôsobom.

Rovnaký trend ukazujú dáta aj pri pacientoch privezených s pracovnou diagnózou “náhla cievna mozgová príhoda”. V roku 2012 preberali lekári na urgente od záchranárov ešte 13,3 % pacientov s možnou porážkou do piatich minút (resp. 38,9 % do desiatich minút), o dva roky neskôr to bolo už len 6,6 % (resp. 30,6 % do 10 min.).

Najúspešnejší v promptnosti preberania pacientov od záchranárov sú v nemocniciach v Martine, Starej Ľubovni a Kežmarku. Naopak, pomaly to ide v Prešove a najmä v Malackách, kde musí polovica privezených pacientov s vysoko akútnymi diagnózami čakať na prijatie lekárom 20 a viac minút.

INEKO navrhuje, aby Ministerstvo zdravotníctva SR nariadilo štátnemu Operačnému stredisku (OS) ZZS SR, aby si od všetkých poskytovateľov ZZS vyžiadalo a kontinuálne zbieralo údaje o dĺžke čakana na odovzdanie pacientov po privezení do nemocníc. OS ZZS SR má spolu so svojimi krajskými pobočkami o.i. za úlohu vyhodnocovať činnosť záchrannej zdravotnej služby na Slovensku. Keďže tieto údaje sú záchranármi už teraz zadávané do systému, vyžiadalo by si to len nepatrné zvýšenie výdavkov či už záchraniek alebo operačných stredísk. Údaje treba zo systému už len vyexportovať, vytriediť a začať sa nimi analyticky zaoberať.