Všetko závisí od toho, či ten šport miluješ, tvrdí pomocný tréner a zápasník Roman Paulus

Tvár komunikatívneho a trpezlivého stredoškoláka zrejme poznajú v trnavskom klube Spartakus fight gym asi všetci začiatočníci v zmiešanom bojovom umení. Ochotne trávi svoj voľný čas, aby zadarmo rozdával druhým to, čo sám dostal. O svojej ceste bojovníka nám prezradí v nasledujúcom rozhovore.

Ako dlho sa ty venuješ bojovým športom celkovo?

MMA sa venujem dva roky. Predtým som od siedmich rokov boxoval. Vtedy som mal možno jeden, dva amatérske zápasy. Robil som to pre seba, aby som užitočne trávil voľný čas. Jednoznačne som bol k tomu vedený. Skúšal som síce aj futbal, ale bojové športy boli pre mňa najlepšie. Po dlhšej dobe som spoznal MMA. Týmto chcem žiť, baví ma to najviac.

Čo ťa priviedlo k rozhodnutiu pomáhať trénovať začiatočníkov vo Spartakus fight gym?

Dlhoročný vzťah k bojovému umeniu ako aj ochota pomôcť Attilovi ma motivovali pomáhať pri tréningoch. Počet zákazníkov sa neustále zvyšuje, preto aj tréneri potrebujú pomoc. Baví ma táto činnosť a nevidím v tom problém.

Absolvoval si aj nejaký trénerský kurz?

Nie, ukazujem len to, čo ma naučil Attila a ostatní tréneri.

Ja u teba vidím istý talent vysvetľovať. Dokážeš vnímať a objasniť veci aj do hĺbky. Pri tréningoch si vedel zdôvodniť príčiny, prečo sa istá technika musí robiť tak a nie inak.

Keď niečomu chápeš, nemáš s tým problém. Ja tvrdím, vždy sa je treba učiť sa a opakovať, dokola to isté. Aj keď to máš natrénované, musíš sa s tým „zžiť.“

Tebe sa to už podarilo. V zmiešanom bojovom umení si absolvoval niekoľko amatérskych zápasov.

Mal som osem súbojov, sedem som vyhral, jeden prehral. Absolvoval som zápasy na galavečeroch aj na Slovenskej lige amatérov MMA (SLAM).

Nastupuješ do maturitného ročníka na Strednej odbornej škole energetickej v Trnave. Ako chceš všetko stihnúť, pripraviť sa na maturitu, na zápasy, trénovať začiatočníkov v klube?

Viem, že je toho naraz dosť, ale určite chcem dobre zmaturovať, trénovať, spraviť nejaké zápasy. Pred nedávnom som utrpel zranenie, to ma motivovalo snažiť sa ešte viac. Keď si poviem, že sa to dá, tak to pôjde. Času má človek toľko, koľko si ho urobí. Keď si ho správne rozvrhnem , tak to zvládnem.

Áno, je verejne známy výrok, kde je vôľa, tam je aj cesta. Čo by si chcel robiť po škole?

Mojím snom je stať sa MMA zápasníkom a dostať sa do nejakej veľkej organizácie. Jasne, že by som sa rád dostal aj do UFC, ale to je zatiaľ ešte ďaleko. Podľa mňa je dobré dať si ciele niekde vyššie. Keby som si iba povedal, že budem len zápasiť pre zábavu, nenapĺňalo by ma to.

Vždy je dobré si pre istotu v živote nastaviť latku, ktorú chceme dosiahnuť čo najvyššie. Ak sa nepodarí vyšplhať až na vrchol, stále budeme o dosť vyššie než, keby sme si cieľovú priečku nastavili niekde pri zemi. Takéto odhodlanie posilňuje aj iné charakterové vlastnosti ako vytrvalosť, trpezlivosť,... Obdivoval som, že ju máš aj pri slabších jedincoch v klube, ktorým veľmi pomaly trvá, kým sa niečo naučia.

Trpezlivý som dosť. Všetko závisí od toho, či ten šport miluješ a či ho robíš s láskou. Keby som to nerobil so zanietením, tak by ma omrzelo vysvetľovať to isté päťkrát. Lenže, keď mám k tomu vybudovaný vzťah, vysvetlím to aj dvadsaťkrát, kým to dotyčný pochopí. Každý raz začínal a nikto nevie všetko spraviť naraz. Všetci sa neustále učíme.

S takýmto postojom k trénovaniu seba a druhých si nerozmýšľal nad tým, že by si išiel aj na vysokú školu, fakultu telesnej výchovy a športu, zameranie tréner?

Rozmýšľal som aj nad tým, bola by to jedna z možností.

S tvojou povahou sa na to určite hodíš.

Určite by ma to bavilo, ale po strednej škole by som chcel čisto len trénovať, ak sa bude dať. Chcem dať športu všetko.

Je milé, že ťa neodradilo ani zranenie. Čo presne sa ti stalo?

Počas tréningu wrestlingu som spadol na rameno. Poškodil som si chrupavku a dostal som dosť silný zápal. Najskôr som chcel operáciu odložiť. Veľa sme s tým chodili na elektroliečbu. Dostával som aj kortidoidové injekcie. Tie však nepomohli, tak sme sa s lekármi rozhodli, že si to dám operovať. Momentálne sa to uzdravuje.

Kedy predpokladáš, že by si sa znova mohol naplno zapojiť do tréningového procesu?

Určite by som sa v októbri znova chcel zúčastniť galavečeru v Trnave. Od polovice augusta by som chcel znova trénovať, ale nemôžem to prešvihnúť, aby sa niečo nezhoršilo. Každé ráno chodievam na rehabilitácie, musím to rameno posilňovať.

Na záver sa chcem spýtať. Poberáš za túto „službu“ pomocného trénera v SFG aj nejaký honorár?

Nie, ja to robím z dobrej vôle.  Ani by som za to nechcel žiadne peniaze. Rád pomôžem Attilovi. Baví ma to a beriem to ako samozrejmosť.  

Romanov príklad potvrdzuje slová filozofa Benjamína Franklina: „Príklad je najlepšia kázeň.“ On vyučuje ako slovami, tak aj osobným príkladom. Držím mu palce, aby sa čo najskôr zotavil a mohol uskutočniť svoje plány.