Vo Fyzikálnom ústave SAV je laboratórium Nanolab na výskum nanoštruktúr

Nanotechnológie spolu s biotechnológiami a informačno-komunikačnými technológiami predstavujú v európskych strategických dokumentoch trojicu technológií, ktoré v rámci koncepcie udržateľného rozvoja vytvoria nové vedecké a technické riešenia na obnovenie hospodárskeho rastu a tvorbu nových pracovných miest. Nanotechológie sa vyvinuli z mikrotechnológií a čerpajú z doteraz nepoznaných vlastností materiálov a súčiastok, ktoré sa objavujú pri zmenšovaní základných štruktúr na úroveň nanometrov, čo zodpovedá zhlukom desiatok až stoviek atómov.
      Ako uviedol pre TASR prof. Štefan Luby, vedecký pracovník Fyzikálneho ústavu SAV, na tomto pracovisku akadémie vybudovali laboratórium Nanolab určené na výskum nanotechnológií a nanoštruktúr, ako sú nanočastice a nanovrstvy. Využilo sa pritom viaczdrojové financovanie zo štrukturálnych fondov Európskej únie - operačný program výskum a vývoj, z projektov Agentúry na podporu výskumu a vývoja (APVV) a Európskeho hospodárskeho mechanizmu pri využití medzinárodnej spolupráce s Nemeckom, Rakúskom, Talianskom a Japonskom.
      Viaceré inovatívne laboratórne zariadenia vyvinuli priamo vo Fyzikálnom ústave SAV, v oddelení multivrstiev a nanoštruktúr pod vedením RNDr. Evy Majkovej. Patrí medzi ne napríklad zariadenie na rozptyl rtg. žiarenia pri malých uhloch, ktoré umožňuje charakterizovať spojitosť nanovrstiev a tiež sledovanie usporiadania nanočastíc do súborov s časovým rozlíšením 25 milisekúnd, zariadenie na rýchle žíhanie vo vysokom vákuu a v magnetickom poli pri nábehovej hrane tepelného impulzu na dosiahnutie požadovanej teploty spracovania materiálu v trvaní 10 sekúnd a ďalšie.
      V laboratóriu Nanolab sa v rámci projektu NATO v spolupráci s Talianskom zhotovili senzory plynov CO a NO 2 s citlivosťou až do 0,02 promile plynu vo vzduchu. Citlivou látkou sú nanočastice oxidov kobaltu a železa s prímesami striebra. V porovnaní so senzormi zo spojitých vrstiev majú nanočasticové senzory väčšiu efektívnu plochu, teda aj citlivosť. Sú určené na monitorovanie životného prostredia a detekciu prítomnosti výbušnín, dôležitú na prevenciu teroristických aktov, informoval ďalej Luby. Dodal, že v spolupráci s nemeckým priemyselným partnerom sa skúmajú lacné veľkoplošné články s malou hrúbkou absorpčnej vrstvy. Na zvýšenie ich účinnosti sa budú aplikovať na povrchu umiestnené nanočastice.
      V druhej etape v rokoch 2010 - 2013 sa laboratórium doplní o ďalších osem zariadení. Bude medzi nimi optický stôl s tlmením, preparačný a metrologický mikroskop, zariadenia na depozíciu vrstiev iónovým naprašovaním a vákuovým naparovaním a iné.

Zdroj: TASR