Vlci v Tatrách sú zvedavci, pre ľudí však nepredstavujú nebezpečenstvo

Pred niekoľkými dňami mesto Vysoké Tatry vystríhalo obyvateľov na sociálnej sieti pred stretom s vlkom, ktorý sa má potulovať v okolí Tatranskej Polianky. V statuse apelovali na majiteľov psov, aby ich nenechávali voľne pustené.

Podľa riaditeľa Tatranského národného parku Pavla Majka ide o domov vlka dravého a jeho výskyt je tu prirodzený. To, že sa šelma vyskytla v intraviláne obce, pripisuje skôr zvedavosti jednotlivca.

Prirodzený biotop vlka

„Vlka dravého, ktorý mal strhnúť jeleniu zver v blízkosti mesta Vysoké Tatry, monitoruje Správa Tatranského národného parku,“ uviedol hovorca rezortu životného prostredia Tomáš Ferenčák s tým, že vlk pravdepodobne nepredstavuje nebezpečenstvo pre obyvateľov.

Vlky sú prirodzene plaché a nevyhľadávajú intravilány miest či obcí. Lovia väčšinou v noci. Ochranári evidujú, že vlci strhli svoju prirodzenú potravu, jelienča, bližšie k intravilánu už aj v zime. „Ak sú na turistickom chodníku medzi dvomi tatranskými osadami, je to v poriadku. Oni sú tam doma. Netreba robiť paniku,“ reagoval Pavol Majko s tým, že ide o prirodzenú trasu kadiaľ vlky migrujú a kde lovia.

Vlka monitorujú

Pavol Majko však odporúča, aby si ľudia pri prechádzke národným parkom držali psa na vôdzke. Zatiaľ, čo pre človeka vlk nepredstavuje ohrozenie, napadnutie psa, ktorý by bol pustený na voľno, vylúčiť nevie. Pohyb zvedavého vlka tatranskí ochranári sledujú. „Dali sme pokyn strážcom prírody aj lesníckym kolegom, aby výskyt vlka monitorovali,“ skonštatoval Majko. Ferenčák dodáva, že ak by bolo nevyhnutné tohto jedinca vyradiť z populácie, urobila by to odborná organizácia ochrany prírody a krajiny.

Škody po vlkovi za 567-tisíc eur

Vo výnimočných prípadoch môže vlk čiastočne stratiť plachosť, napríklad keď je príliš starý alebo chorý. „Do blízkosti ľudí túto šelmu spravidla láka ľahko dostupná potrava ako napríklad nezabezpečené alebo nedostatočne zabezpečené chovy oviec a kôz. Dôležité sú preto preventívne opatrenia spočívajúce v dostatočnom zabezpečení hospodárskych zvierat, čím sa predíde zbytočným škodám na majetku,“ vysvetlil hovorca envirorezortu.

Kompenzácie za škody spôsobené chránenými živočíchmi, medzi ktoré patrí aj vlk dravý, sú v kompetencii okresných úradov.

„Za minulý rok škody za vlka dravého vyplatené okresnými úradmi predstavovali 576-tisíc eur. Nejde však len o ovce, máme len sumár za všetky škody. Len pre porovnanie podľa poľovníckej ročenky boli škody spôsobené nechránenou raticovou zverou za rok 2022 vyčíslené na vyše 2,8 mil. eur,“ doplnil Ferenčák.