Vláda sa dnes dohodla na smerovaní zahraničnej a európskej politiky Slovenska na tento rok

Dokument je hlavný krátkodobý politický plánovací dokument zahraničnej a európskej politiky SR, ktorý sústreďuje pozornosť na kľúčové momenty a dynamiku v plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2017 a stanovuje hlavné priority pre rok 2018. Materiál dnes schválila vláda.

Pokiaľ ide o európsku politiku a postoj Slovenska, naďalej budeme podporovať ochranu vonkajších hraníc, ochranu občanov žijúcich v Spojenom kráľovstve, jasnú pozíciu od Slovenska možno očakávať aj v diskusii o Dublinskom dohovore. Pri diskusii o viacročnom finančnom rámci pôjde Slovensku o ambiciózny charakter rozpočtu.

Záujem Slovenska o prehlbovanie integrácie budú naďalej dopĺňať podpora politike rozširovania a podporovanie približovania Ukrajiny k EÚ ako spôsob stabilizácie priestoru na východ od hraníc. Od ministerstva možno očakávať aj komplexnú komunikáciu o európskych témach v podobe Národného konventu o EÚ. Pokiaľ ide o brexit, záujmom Slovenska je, aby sa eliminovala možnosť tvrdého brexitu. Dokument zároveň pripúšťa, že vzhľadom na vývoj rokovania v roku 2017, rokovania si budú evidentne vyžadovať zintenzívnenie. Počas tohto roka bude Slovensko takisto prispievať k odstraňovaniu problému dvojakej kvality výrobkov.

Materiál v súvislosti s obranou a bezpečnosťou pripomína, že Slovensko sa bude intenzívne pripravovať na predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). „Dôležitým príspevkom naďalej budú aktivity strategickej komunikácie na MZVaEZ, ktorých zmyslom je dialóg štátu najmä s domácou verejnosťou či tretím sektorom predovšetkým o základných, hodnotových či geopolitických potrebách a záujmoch našej spoločnosti v dlhodobom horizonte,“ píše sa v dokumente s tým, že budeme naďalej zastávať politiku otvorených dverí do NATO, keďže prináša stabilitu a bezpečnosť a vstup ďalších štátov je aj naším záujmom.

Slovensko bude naďalej pozornosť venovať aj hybridným hrozbám a rastu vnútornej odolnosti členských štátov. Správa takisto informuje aj o tom, že ministerstvo obrany má ambíciu obsadiť post vedúceho plánovacej skupiny OBSE na vysokej úrovni pre konflikt v Náhornom Karabachu a je pripravené posúdiť možnosti vyslania civilného experta do monitorovacej misie na Ukrajine.

V súvislosti s regionálnou a bilaterálnou spoluprácou dokument spomína najmä predsedníctvo vo Visegrádskej skupine, Slavkovský formát a spoluprácu so susedmi a krajinami ako Nemecko či Francúzsko. Predsedníctvo vo V4 preberieme v júli 2018, pôjde o naše piate predsedníctvo v tejto skupine. Jeho mottom bude „Dynamický Vyšehrad pre Európu“.

Cieľom bude vyzdvihnúť dynamiku a potenciál krajín V4 zameraný na ďalšie prehĺbenie európskej integrácie a ukázať, že členstvo SR vo V4 je komplementárne k nášmu členstvu v EÚ i v národných snahách byť v jadre európskej integrácie. Slovensko je okrem toho aj členom Slavkovského formátu (S3). Našou ambíciou je naďalej využívať S3 ako pragmatický nástroj spolupráce najmä v oblastiach ako doprava, duálne vzdelávanie, energetická bezpečnosť.

Dokument sa podrobnejšie venuje aj vzťahom s Nemeckom či Francúzskom. Ministerstvo ocenilo podpísanie Memoranda o prehĺbenom dialógu s Nemeckom a očakáva podpísanie Akčného plánu spolupráce, ktorý bude zahŕňať programy spolupráce jednotlivých rezortov. S nástupom novej administratívy v Paríži sa zintenzívneli slovensko-francúzske vzťahy hlavne v oblasti európskej agendy.

Začali sa aj práce na treťom Akčnom pláne strategického partnerstva s Francúzskom. Strategické smerovanie bilaterálnych vzťahov by mala tento rok potvrdiť aj návšteva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na Slovensku, slovenskí predstavitelia by sa zase mali zúčastniť na spomienkovom podujatí v Darney.

Dokument špecifikuje aj postoj Slovenska ku krajinám Západného Balkánu a Turecka, Východného partnerstva, Ukrajiny a Ruska, podrobne hovorí o transatlantických vzťahoch a angažovanosti Slovenska na pôde Organizácie Spojených národov, OBSE. Správa hovorí aj o rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci, obchodnej politike a ekonomickej diplomacii, energetickej bezpečnosti, podnikateľských misiách, konzulárnej pomoci občanom, kultúrnej diplomacii či spolupráci s mimovládnym a neziskovým sektorom.