Niektorých treba vídať viac, aby sa nám zapísali do spomienok, a stáva sa aj to, že niekoho spoznáme, usmejeme sa a sme si istí, že to bolo prvý a posledný raz, ale potom sa čosi zmení a zrazu si prítomnosť a ani budúcnosť bez neho predstaviť nedokážeme.
A s Bohom, ach, jedno jediné stretnutie rozhodne o všetkom, jeden Jeho dotyk spôsobí nemožné v ľudskom srdci.
Pastieri
Istí pastieri vykonávali svoju prácu svedomito, nezastavila ich ani tuhá zima, ani skutočnosť, že sa netešili priveľkej vážnosti v spoločnosti. Nepozerali na nich s úctou ako na kráľov, ani ako na vzdelancov, lebo koniec koncov ani vzdelaní neboli. O ovce sa však starali pozoruhodne dobre, ostražitosť mali za každých okolností, dokázali byť aj v podmienkach, v ktorých by väčšina zutekala čo najďalej. Boli to tvrdí chlapi, udatní a odvážni. A aj utrápení, lebo sa namáhali a tlačila ich zodpovednosť, aby rodine nič nechýbalo, nech je len dostatok vždy, či bude mráz alebo sa rozpáli slnko.
Raz
Raz v noci tiež strážili, ovce nepočkali, a tak opäť mrzli. Nič zvláštne neočakávali, počas služby sa predsa ani neobvyklosti nekonali, v podstate to bol stále stereotyp. Avšak čosi sa zrazu zjavilo, celé nebo žiarilo, a ako keby to nestačilo, rozospieval sa chór, a nie hocjaký, ale rovno anjelský. Áno, anjeli spievali na počesť Boha a jeden z nich dokonca prehovoril, vraj sa narodil dlhoočakávaný kráľ, ten mesiáš, čo spasí svet, vraj je teraz aj s matkou v Betleheme a je to veľká udalosť, najväčšia, aká len môže byť.
Skúsili
Pastieri nepochybovali, naopak, len čo to začuli, nechali všetko tak a utekali do Betlehema, na vlastné oči sa presvedčiť, či sú reči pravdivé alebo nie. A naozaj, tam, v maštali, ležalo dieťa, ešte bezbranné, len plakalo a jedlo, a predsa ten chlapček nemohol byť nik iný. Bol to Ježiš, Boží syn, ten, pre ktorého nie je nič nemožné, ten, čo v dospelosti šiel na kríž, aby odniesol naše hriechy a porazil smrť.
Všetko a nič
Pastieri sa Mu poklonili, a od tej chvíle sa zmenilo všetko a zároveň nič. Vrátili sa k svojej práci, nestali sa z nich panovníci, nik ich nevítal so zlatom a striebrom, a predsa to najdôležitejšie bolo iné. Ich srdce. Predtým v temnote, bez nádeje, v osamelosti, v strachu, občas pripadajúce si ako nemilované. Boží syn a Jeho prítomnosť sa naveky podpísala do životov pastierov a tú dobrú správu okamžite rozšírili, kamkoľvek šli. A dobrá správa pre nás? Aj my totiž potrebujeme niečo dobré ako soľ, tak teda vedzme, že Ježiš je rovnaký, stále neprekonaný, stále milujúci, stále odnímajúci temnotu a osamelosť, je rovnaký a jedna chvíľa s Ním prinúti srdce biť ináč. Biť v nádeji. V pokoji. V odpustení.