V rómskych osadách v Huncovciach začali s kastráciou zvierat

„Kastrujú sa všetky zvieratá, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave a majú na to vek. Potom ich vraciame naspäť, pokiaľ majú majiteľov a pokiaľ ich chcú. Zvieratá, ktoré sú choré, ktoré majiteľov nemajú alebo ich naspäť nechcú, sa odoberajú preč natrvalo,“ uviedla pre agentúru SITA Diana Truchlíková, predsedníčka Združenia za práva zvierat, pod ktorého záštitou sa koná kastračná akcia. Spolupracuje s ním aj miestne občianske združenie Cesta za domovom z Popradu. V kastrácii budú pokračovať v obciach Veľká Lomnica, Batizovce a vo Veľkom Slavkove.

Podľa dobrovoľníkov je kastrácia jediné riešenie nekontrolovateľného množenia zvierat v osadách a slúži aj ako účinná prevencia mnohých chorôb. Pri prvom odchyte dnes v Huncovciach vyzbierali do tridsať psov, celkovo by ich podľa Truchlíkovej mohlo byť v osade aj viac ako 70, v práci tak budú pokračovať. Len výnimočne sa stáva, že by mal niektorý z nich za sebou očkovania. Obyvatelia osady s dnešnou akciou problém nemali. Kľúčová je však vždy podľa Truchlíkovej predovšetkým spolupráca s obcou.

„Pokiaľ s tým obec nesúhlasí a nepodpíše s nami zmluvu o spolupráci, tak my do tej obce kastrovať nepôjdeme. Musí sa na tom podieľať, keďže my fungujeme len z dobrovoľných príspevkov a z dvoch percent z daní. Nemôžeme od ľudí žiadať, aby zastrešili všetko a aby sme suplovali štát vo všetkom. Je nutné, aby sa aj obec nejakým spôsobom na akcii podieľala,“ vysvetlila. Nejde tu len o finančný príspevok, ale aj o poskytnutie priestorov, v ktorých môžu fungovať veterinári. Združenie má svoj vlastný veterinárny tím, ktorý si počas akcií vytvára mobilnú ambulanciu.

Problémy rieši združenie počas kastračných akcií najmä so šteniatkami. „Šteniatok je veľa, je potrebné sa im venovať individuálne a potrebujú domácu starostlivosť. Tu to väčšinou zlyháva a sme odkázaní na dočasnú opateru ľudí,“ skonštatovala Truchlíková. Nie vždy sa však pre ne darí nájsť dočasnú opateru. Pripomenula však, že pokiaľ sa šteniatko vráti do osady, väčšinou ho nečaká dobrý osud. „Len veľmi málo šteniat sa dožije dospelosti. Veľká časť dospelých zvierat, ktoré tu sú, sa tu nenarodila, ale ich sem niekto dal, či zbavil sa ich tak, že ich daroval alebo ich priamo vyhodil v osade,“ dodala.

Juraj Koprda, ktorý pomáha pri odchyte zvierat, tvrdí, že viaceré z odchytených psov sa už do osady vrátiť nechcú. „Keď ich vraciame naspäť, nechcú od nás odísť. Zvyčajne na druhý deň je to tak, že keď ich vypustíme v osade, pes sa vráti do auta,“ povedal. Často pri odchyte zvieratám zachraňujú aj život. „Dnes sme našli šteňa, ktoré malo zarezaný špagát v krku, čo sa nám stáva bežne na každej akcii. Zvieratá, ešte keď sú malé, dostanú na krk špagát či lanko a nikto im ho už viac nepovolí,“ priblížil situáciu Koprda. Dnešné šteniatko vlčiaka zachránili podľa jeho slov v hodine dvanástej.