V Katolíckej cirkvi sa na Zelený štvrtok začne Veľkonočné trojdnie

Ústrednou myšlienkou terajšieho Veľkého alebo Svätého týždňa je umučenie a smrť Pána Ježiša, ktoré sa slávilo tri dni už od 4. storočia. Z toho pochádza názov Veľkonočné trojdnie. Začína sa na Zelený štvrtok (tentokrát 21. apríla) omšou Večere Pánovej a končí vešperami na Veľkonočnú nedeľu ráno (24. apríla).
      Na Zelený štvrtok slávil Ježiš poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil sviatosť kňazstva a Eucharistie, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: "Toto robte na moju pamiatku."
      Večerná svätá omša na Zelený štvrtok je tiež známa obradom umývania nôh dvanástim mužom. Obrad pochádza z čias Gregora Veľkého, ktorý denne hostil 12 žobrákov. Tento deň pravdepodobne dostal pomenovanie podľa zelene v Getsemanskej záhrade, kde sa Ježiš Kristus modlil pred svojím zatknutím vojakmi. Vo štvrtok prestávajú zvoniť zvony na znak spoluúčasti s utrpením Krista a namiesto nich sa používajú rapkáče. Zvuk zvonov sa v rímskokatolíckych kostoloch opäť ozve až na slávnostnú Glóriu počas vigílie vzkriesenia na Bielu sobotu večer.
      Na pamiatku ustanovenia sviatosti kňazstva katolícki biskupi slávia na Zelený štvrtok predpoludním sväté omše so všetkými kňazmi svojich diecéz. Táto sv. omša sa nazýva Missa chrismatis a počas nej posväcujú aj tri druhy oleja: krizmu, olej katechumenov a olej chorých.
      Veľkonočné trojdnie pokračuje Veľkým piatkom, keď si veriaci pripomínajú utrpenie, ukrižovanie a smrť Ježiša Krista. V rímskokatolíckych kostoloch sa v tento deň ako jediný deň v roku neslúži svätá omša. Namiesto nej sa koná liturgia umučenia Pána pozostávajúca z bohoslužby slova, modlitieb veriacich, poklony pri Svätom kríži a sv. prijímania. Oltáre sú bez chrámového rúcha, dodržiava sa prísny pôst.
      Na Bielu sobotu sa obrady v rímskokatolíckych kostoloch začínajú až večer po západe slnka v rámci Veľkonočnej vigílie (bdenia). Podľa dávnej tradície je to noc očakávania Pána. Katolícka cirkev slávi vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia. Znovu sa rozozvučia zvony, ktoré od štvrtka večera mlčali. Veľkonočná vigília je dodnes liturgicky veľmi bohatá bohoslužba. Jej súčasťou je zapaľovanie a požehnanie veľkonočného ohňa a svätenie veľkonočnej sviece - paškálu, liturgia krstu, čítania zo Starého zákona, obnova krstných sľubov, obrad vzkriesenia a slávnostná omša.

Zdroj: TASR