Úzkosť, ktorá pretrváva: Aké sú riziká keď sa nelieči a je možné zbaviť sa prázdnoty?

Čo je úzkostná porucha a aké sú jej príznaky?

Úzkostná porucha je psychické ochorenie, ktoré sa prejavuje nadmerným, neprimeraným a dlhotrvajúcim pocitom strachu, obavy, nervozity alebo paniky. Ľudia s úzkostnou poruchou sa často boja budúcnosti, neistoty, zlyhania, sociálneho posudzovania, choroby, smrti alebo iných vecí, ktoré im spôsobujú úzkosť. Tieto obavy sú často neodôvodnené alebo nepomerne veľké vzhľadom na reálnu situáciu.

Úzkostná porucha sa môže prejavovať rôznymi spôsobmi, podľa typu a závažnosti úzkosti. Medzi najčastejšie príznaky patria fyzické príznaky, ako sú búšenie srdca, potenie, trasenie, dýchavičnosť, bolesť na hrudi, nevoľnosť, závraty, mdloby, svalové napätie, nespavosť, únava, bolesti hlavy a iné. Psychické príznaky zahŕňajú pocit ohrozenia, stratu kontroly, katastrofické myšlienky, zhoršenú pamäť, koncentráciu a rozhodovanie, úzkostné sny, depresívnu nálada, pocit viny, hanby, bezmocnosti, izolácie, beznádeje a iné. Behaviorálne príznaky zahŕňajú vyhýbanie sa situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, závislosť na iných ľuďoch, kompulzívne alebo rituálne správanie, zneužívanie alkoholu, drog alebo liekov, agresivita, podráždenosť, plač, únik do fantázie a iné.

Hlavné príčiny

Úzkostná porucha nemá jednoznačnú príčinu, ale je výsledkom kombinácie viacerých faktorov, ktoré sa môžu líšiť od človeka k človeku. Medzi tieto faktory patria genetické faktory, biologické faktory, psychologické faktory a sociálne faktory.

Genetické faktory znamenajú, že úzkostná porucha sa môže dediť v rodine, ak má niekto z príbuzných túto poruchu alebo iné psychické problémy. Biologické faktory znamenajú, že úzkostná porucha sa môže súvisieť s nerovnováhou niektorých látok v mozgu, ako sú neurotransmitery (napríklad serotonin, noradrenalín, GABA) alebo hormóny (napríklad kortizol, adrenalin). Psychologické faktory znamenajú, že úzkostná porucha sa môže vyvinúť v dôsledku negatívnych skúseností, traumy, stresu, nízkeho sebavedomia, perfeckcionizmu, pesimizmu, nerealistických očakávaní, kognitívnych skreslení, nedostatku zručností na zvládanie problémov a iné.

Sociálne faktory znamenajú, že úzkostná porucha sa môže ovplyvniť rodinným, partnerským, pracovným alebo školským prostredím, ktoré je konfliktné, náročné, neisté, neprajné, nepochopiteľné alebo izolujúce. Tiež sa môže podieľať kultúra, spoločnosť, média alebo náboženstvo, ktoré vytvárajú tlak, normy, hodnoty alebo predsudky, ktoré sú v rozpore s osobnými potrebami, cieľmi alebo identitou.

Riziká neliečenej úzkosti

Úzkostná porucha nie je len nepríjemný stav, ktorý sa dá ignorovať alebo prekonať silou vôle. Je to vážne ochorenie, ktoré si vyžaduje odbornú pomoc a liečbu. Ak sa úzkostná porucha nelieči, môže mať negatívne dôsledky pre fyzické, psychické a sociálne zdravie človeka.

Zhoršenie fyzického zdravia znamená, že úzkosť môže spôsobiť alebo zhoršiť rôzne telesné choroby, ako sú vysoký krvný tlak, srdcové choroby, cukrovka, obezita, astma, alergie, žalúdočné vredy, syndróm dráždivého čreva, bolesti chrbta, migrény a iné. Tiež môže oslabiť imunitný systém a zvýšiť riziko infekcií, zápalov, rakoviny a iných ochorení.

Zhoršenie psychického zdravia znamená, že úzkosť môže spôsobiť alebo zhoršiť rôzne psychické poruchy, ako sú depresia, bipolárna porucha, obsedantno-kompulzívna porucha, posttraumatická stresová porucha, fóbie, hypochondria, poruchy príjmu potravy, poruchy spánku, poruchy učenia, poruchy pozornosti a hyperaktivity a iné. Tiež môže zvýšiť riziko sebapoškodzovania, samovraždy alebo násilia.

Zhoršenie sociálneho zdravia znamená, že úzkosť môže spôsobiť alebo zhoršiť rôzne problémy v medziľudských vzťahoch, ako sú konflikty, nedorozumenia, izolácia, osamelosť, závislosť, zneužívanie, rozvod, straty, nezamestnanosť, chudoba, diskriminácia, kriminalita a iné. Tiež môže znížiť schopnosť plniť svoje role, povinnosti a ciele v rodine, partnerstve, práci, škole, komunite alebo spoločnosti.

Liečba úzkostnej poruchy

Liečba je individuálna a závisí od typu, závažnosti a príčiny úzkosti. Zvyčajne sa používajú dve hlavné metódy liečby: psychoterapia a farmakoterapia.
Psychoterapia je proces, v ktorom sa pacient s pomocou odborníka (psychológa, psychiatra, psychoterapeuta) snaží pochopiť, zvládnuť a prekonať svoju úzkosť. Existuje viacero druhov psychoterapie, ktoré sa môžu použiť na liečbu úzkostnej poruchy, napríklad:

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT): je založená na tom, že úzkosť je spôsobená negatívnymi a iracionálnymi myšlienkami a správaním, ktoré sa dajú zmeniť a nahradiť pozitívnymi a racionálnymi. KBT pomáha pacientovi identifikovať, analyzovať a prehodnocovať svoje myšlienky, naučiť sa relaxačné a dýchacie techniky, vystavovať sa postupne situáciám, ktoré vyvolávajú úzkosť, a zlepšovať svoje zručnosti na riešenie problémov.

Psychodynamická terapia: je založená na tom, že úzkosť je spôsobená nevyriešenými konfliktmi, traumami alebo potlačenými emóciami z minulosti, ktoré ovplyvňujú súčasný život. Psychodynamická terapia pomáha pacientovi odkryť a pochopiť svoje nevedomé motívy, vzťahy a konflikty, ktoré súvisia s jeho úzkosťou, a nájsť spôsoby, ako sa s nimi vyrovnať a zmeniť.

Humanistická terapia: je založená na tom, že úzkosť je spôsobená nedostatkom sebaúcty, sebavyjadrenia, sebarealizácie a zmyslu života. Humanistická terapia pomáha pacientovi rozvíjať svoj potenciál, zodpovednosť, slobodu, tvorivosť a hodnoty, ktoré mu pomôžu nájsť svoje miesto a šťastie v živote.