Turecko si dnes pripomenie rok od neúspešného pokusu o vojenský puč

Ankaru mrzí postoj niektorých európskych krajín a inštitúcií, na druhej strane vyzdvihuje postoj Slovenska. V súvislosti s prvým výročím pokusu o vojenský puč veľvyslankyňa Tureckej republiky na Slovensku Asl?gül Ü?dül pre novinárov uviedla, že pokus o puč predstavoval vážnu hrozbu pre demokraciu a Turecko sa v súčasnej situácii snaží nájsť rovnováhu medzi slobodou a bezpečnostnými opatreniami.

Pokiaľ ide o kroky, ktoré Turecko odvtedy prijalo, Ü?dül tvrdí, že Ankara sa pohybuje v medziach svojej ústavy a medzinárodných záväzkov. V Turecku je od pokusu o puč zavedený výnimočný stav, čo podľa nej nie je v podobných situáciách výnimočné. Ako dodala, výnimočný stav zaviedlo po teroristických útokoch aj Francúzsko a pripomenula, že aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa vyjadril, že ho možno v dohľadnom čase zrušia.

Priznala, že niektorí ľudia boli obvinení neprávom, no približne 34-tisíc zamestnancov štátnej správy sa podľa nej už vrátilo do práce a znovuotvorili 300 inštitúcií.

Od pokusu o puč sa zmenili i vzťahy s Európskou úniou. Veľvyslankyňa tvrdí, že "v tých kritických časoch" Turecko potrebovalo podporu a pochopenie. Turecký ľud podľa nej nikdy nezabudne podporu Slovenska počas týchto udalostí. Ako Ü?dül ďalej uviedla, minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák bol medzi prvými, kto svojmu kolegovi Mevlütovi Çavuşo?luovi zavolal a bol aj medzi prvými, ktorí Turecko po pokuse o puč navštívili.

Veľvyslankyňa tvrdí, že až na pár výnimiek sa Turecku takejto podpory od iných krajín nedostalo. "Lídri spoločne kráčali po Champs-Élysées v Paríži, ale neboli v Ankare alebo Istanbule," povedala veľvyslankyňa. To si podľa nej uvedomujú aj obyčajní Turci. "Medzi Turkami pocit, že Európska únia nás zradila, existuje," priznala.

Podľa Ü?dül je pre Turecko stále cieľom stať sa členom Európskej únie. "Sme otvorení konštruktívnej kritike, ale ak iba vždy kritizujete a nikdy nepochválite, tak v ľuďoch rastie sklamanie a ničí to vzťahy," pokračovala veľvyslankyňa. Tvrdí, že je dôležité zachovať dialóg a komunikovať, pretože Brusel aj Ankara sa potrebujú a nemôžu si dovoliť luxus jeden druhému sa vyhýbať.

Európsky parlament nedávno vyzval na zmrazenie prístupových rokovaní s Tureckom, ak zavedie ústavné reformy v plánovanej podobe. "Červenou čiarou" pre zastavenie prístupového procesu však je znovuzavedenie trestu smrti. Podľa Ü?dül o treste smrti musí rozhodnúť parlament a zatiaľ tam nič, čo by sa týkalo hrdelného trestu, nie je.

Ü?dül novinárom povedala, že hoci Turecko v minulosti vojenské puče zažilo, v noci 15. júla 2016 to bolo po prvýkrát, čo pučisti bombardovali parlament, prezidentský komplex a riaditeľstvo polície. Vyzdvihla pritom úlohu tureckého ľudu, ktorý vyšiel do ulíc a pomohol pokus o puč potlačiť. "Dnes je tureckému ľudu jasné, že pokiaľ neprekonáme hrozbu členov Gülenovej teroristickej organitácie, nebude môcť byť garantovaná jednota a bezpečnosť Turecka a demokracia a právny štát nebudú môcť byť chránené," povedala ambasádorka. Pokiaľ ide o Slovensko, nemá vedomosti o tom, že by tu boli nejakí Gülenovi priaznivci.

Pred dvomi mesiacmi sa začali súdne procesy s obvinenými. Podľa veľvyslankyne treba počkať na to, ako procesy dopadnú. Vyšetrovania a súdne procesy sa netýkajú iba vojakov, ale aj novinárov či ľudí z mimovládnych organizácií. Polícia v Turecku zatkla začiatkom júla ôsmich ľudskoprávnych aktivistov, vrátane riaditeľky tureckej pobočky Amnesty International (AI) Idil Eser. K zatýkaniu došlo počas workshopu o digitálnej bezpečnosti v hoteli na ostrove Büyükada pri Istanbule.

Okrem spomínaných osôb úrady zatkli aj dvoch trénerov z Nemecka a Švédska a majiteľa hotela. Podľa Ü?dül polícia našla digitálne materiály, ktoré súviseli so špionážou. Už predtým zatkli šéfa tureckej pobočky AI Tanera Kiliča, ktorý si vo vyšetrovacej väzbe počká na súd, ktorý posúdi obvinenia, že bol členom teroristickej organizácie.

V piatok 15. júla 2016 vo večerných hodinách sa v uliciach Ankary a Istanbulu objavili vojenské jednotky, ktoré obsadili mosty cez Bospor a Atatürkovo medzinárodné letisko. Pučisti ostreľovali parlament či prezidentský komplex. Prezident Erdogan, ktorý bol vtedy na dovolenke, vyzval Turkov, aby vyšli do ulíc a bránili krajinu napriek tomu, že armáda vyhlásila zákaz vychádzania.

Približne o 2:00 ráno nasledujúceho dňa tureckí predstavitelia vyhlásili, že puč potlačili. Po potlačení sa začali v Turecku obrovské čistky, zatkli či prepustili mnoho vojakov, sudcov, prokurátorov, ale o prácu prišli i tisíce učitelov. Podľa ľudskoprávnych organizácií turecká vláda nevyhodila či nezatkla len prívržencov pučistov, ale aj svojich kritikov. Erdogan požiadal Spojené štáty americké o vydanie Gülena. Ten však spojitosť s pokusom o puč odmietol a naznačil, že pokus o puč mohol byť zinscenovaní samotným Erdoganom.