Ako bojovať proti strachu, keď sily odchádzajú, nové obavy prichádzajú a zdá sa, ako keby to nemalo konca? Jednu zbraň sme si už predstavili, je ňou zdravý rozum, ktorý veľakrát umlčí strach viac než čokoľvek iné. Niektorí radia dýchať zhlboka, robiť to či ono, a pritom stačí len vziať, ako sa vraví, rozum do hrsti.
Prvú časť si môžete prečítať tu.
Niežeby som to chcela zľahčovať, strach je skutočne mocný protivník. Ale nič to, sú tu ďalšie dve zbrane, ktoré na neho vždy zaberú, to mi verte. Alebo mne ani nemusíte, verte Biblii, ona sa nikdy nemýli.
Moc
Ako s druhou zbraňou v poradí vás oboznamujem s mocou. Je šikovná, občas si pripadá ako neviditeľná, lebo ľudia na ňu zabúdajú.
Je to totiž takto. Akonáhle strach zaútočí a my si ho pustíme do srdca, začne si robiť, čo sa mu len zachce. Otáča sa z jednej strany na druhú a my samých seba vidíme ako malých a bezbranných protivníkov. Namiesto toho, aby sme so strachom bojovali, radšej mu podľahneme. Lenže my nie sme slabí, a už vôbec nie bezbranní. Moc daná nám od Boha značí, že ak sa my rozhodneme, že nás strach ničiť nebude, tak nás ničiť nebude. Ak sa rozhodneme zatnúť zuby, vstať a kráčať, hoci všetko je proti nám, tak nás žiaden strach zastaviť nemôže.
„Čo s tým mám robiť, veď si s tým neporadím,“ znie častá výhovorka z ľudských úst. Ach, keď toto hovoríme, preveľmi sa mýlime!
Napríklad apoštol Pavol. V blízkosti smrti bol už veľakrát, niektoré jeho skúsenosti sú zaznamenané aj v Biblii. Jedna z nich je priam fascinujúca. Bol na lodi, ale prišla búrka. Bola to ťažká situácia, všetci, ktorí ho sprevádzali, sa preveľmi báli. Ale on nielenže nedovolil strachu, aby ho pohltil, ešte aj druhých povzbudzoval. Vzal si jedlo a kázal aj iným, aby jedli, lebo keď nebudú prijímať potravu, telo zoslabne a bude to ešte horšie. Toto je príklad moci. Toto je dôkaz, že strach nie je taký obrovský, taký neporaziteľný. Že nás nemusí ovládať.
Láska
No a napokon, ako tretia zbraň vystupuje do popredia láska. Dá sa to chápať všelijako a možno by mohli mať viacerí na verš iné výklady. Ja to však chápem tak, že máme milovať seba dostatočne na to, aby sme nežili v strachu. Máme sa mať radi dosť na to, aby sme zdvihli hlavu a nevzdávali sa. Máme sa ľúbiť tak, že sa postaráme o svoje telo a doprajeme mu spánok aj vtedy, keď strašidelné myšlienky na nás dobiedzajú. A, prirodzene, milovať aj iných, dať im to najlepšie zo seba. Nie strach, ale svoj čas. Nie obavy, ale svoje talenty. Nie strachom zničené srdcia, ale také, čo majú veľa miesta pre opustených, osamelých aj sklamaných.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies