Prvým človekom, ktorý bol popravený elektrickým kreslom, bol William Kemmler, ktorý bol odsúdený za vraždu svojej manželky sekerou. Jeho poprava sa uskutočnila 6. augusta 1890 vo väznici Auburn v New Yorku.
Elektrické kreslo je zariadenie, ktoré sa používa na vykonanie trestu smrti prostredníctvom elektrického prúdu. Jeho vynález a použitie súvisia s históriou trestného práva, elektrickej energie a spoločenských zmien v Spojených štátoch a na Filipínach. Ako vzniklo elektrické kreslo a aké boli jeho prvé a najznámejšie použitia? Kde sa ešte používa dnes a prečo? Tento článok sa pokúsi odpovedať na tieto otázky.
Elektrické kreslo bolo vymyslené v roku 1881 Alfredom P. Southwickom, zubným lekárom z Buffala v New Yorku. Southwick sa inšpiroval prípadom, keď sa opitý pracovník dokov zabil, keď sa dotkol elektrického generátora.
Southwick si myslel, že elektrina by mohla byť humánnejším spôsobom popravy než obesenie, ktoré bolo vtedy bežné. Spolu s lekárom Georgeom Fellom začal experimentovať s elektrickým prúdom na stovkách túlavých psov v Buffale. Ich experimenty boli kruté, ale účinné.
Niektoré zvieratá boli nútené vstúpiť do krabíc plných vody a drôtov, ktoré ich zasiahli elektrickým prúdom. Fell dokonca pitval niektoré zvieratá zaživa (a pod anestézou), aby videl, ako sa ich orgány správajú pri elektrifikácii.
Southwick sa stal členom komisie, ktorú zriadil guvernér New Yorku, aby preskúmala alternatívne spôsoby popravy. Komisia sa zhodla s ním a v roku 1888 prijala zákon, ktorým sa zaviedla elektrická poprava ako nový oficiálny spôsob popravy v štáte. Vývoj elektrického kresla však nebol bez kontroverzií.
V tom čase existovala silná rivalita medzi dvomi gigantmi elektrickej energie: Edison General Electric Company, ktorú založil Thomas Edison, a Westinghouse Corporation, ktorú založil George Westinghouse.
Edison používal jednosmerný prúd (DC), ktorý bol obmedzený drahými a hrubými meďnými káblami. Westinghouse používal striedavý prúd (AC), ktorý bol lacnejší a ľahšie sa prenášal na dlhé vzdialenosti. Edison sa snažil diskreditovať Westinghousea, tvrdiac, že AC je nebezpečný.
V roku 1887 usporiadal verejnú demonštráciu, pri ktorej zabil dvanásť zvierat pomocou 1000-voltového Westinghouseovho AC generátora. Tlač popísala hrôzostrašnú udalosť a vznikol nový termín “elektrokúcia”.
Edison sa tiež zapojil do vývoja elektrického kresla. V roku 1888 si jeho výskumné zariadenie najalo vynálezcu Harolda Browna, ktorý navrhol elektrické kreslo pre Edisona. Brown verejne experimentoval s DC napätím, ktoré zanechalo zvieratá mučené, ale nie mŕtve, a potom testoval AC napätie, ktoré zabíjalo rýchlo.
Brownov asistent, doktor Fred Peterson, bol hlavou vládneho výboru, ktorý mal vybrať najlepší dizajn pre elektrické kreslo, zatiaľ čo bol stále na platnej listine Edisonovej spoločnosti. Nebolo prekvapením, keď výbor oznámil, že elektrické kreslo s AC napätím bolo vybrané pre celoštátny väzenský systém.
Prvým človekom, ktorý bol popravený elektrickým kreslom, bol William Kemmler, ktorý bol odsúdený za vraždu svojej manželky sekerou. Jeho poprava sa uskutočnila 6. augusta 1890 vo väznici Auburn v New Yorku. Kemmler bol pokojný a dobre naladený. Chvíľu predtým, než bol zapnutý prúd, povedal: “Nechajte to ľahko a urobte to poriadne, nemám naponáhlo”.
Ale nebolo to urobené poriadne. Podľa článku v New York Times “poprava sa nedá len charakterizovať ako neúspešná. Bola taká hrozná, že slová nedokážu vyjadriť nápad.” Po tom, čo bol pripútaný, bol dodaný náboj približne 700 voltov iba po dobu 17 sekúnd, kým sa prúd nevypol.
Hoci svedkovia hlásili, že cítili pach spáleného oblečenia a spálenej kože, Kemmler bol ďaleko od smrti a bol pripravený na druhý šok. Druhý náboj bol 1 030 voltov a bol aplikovaný asi dve minúty, pričom sa pozoroval dym, ktorý vychádzal z Kemmlerovej hlavy, ktorý bol zrejme mŕtvy. Pitva ukázala, že elektróda pripojená k jeho chrbtu prehorela až k chrbtici.
Southwick pochválil Kemmlerovu popravu s vyhlásením: “Žijeme vo vyššej civilizácii od tohto dňa”, zatiaľ čo americký vynálezca George Westinghouse, inovátor používania elektriny, poznamenal: “Urobili by lepšie s sekerou.”
Kemmlerova poprava neodradila ďalšie štáty od prijatia elektrického kresla. Elektrické kreslo bolo prijaté v Ohio (1897), Massachusetts (1900), New Jersey (1906) a Virginii (1908) a čoskoro sa stalo prevládajúcim spôsobom popravy v Spojených štátoch, ktorý nahradil obesenie.
Medzi najznámejšie prípady, ktoré boli popravené elektrickým kreslom, patrí Leon Czolgosz, ktorý zavraždil prezidenta Williama McKinleya v roku 1901, Ruth Snyderová, ktorá bola prvou ženou, ktorá bola popravená elektrickým kreslom v New Yorku v roku 1899 za vraždu svojho manžela, a Bruno Hauptmann, ktorý bol odsúdený za únos a vraždu Lindberghovho dieťaťa v roku 1936.
Medzi najkontroverznejšie prípady patrí poprava Ethela a Juliu Rosenbergovcov, ktorí boli obvinení z špionáže pre Sovietsky zväz v roku 1953, a poprava Teda Bundyho, ktorý bol sériový vrah, ktorý priznal k 30 vraždám v roku 1989.
Elektrické kreslo bolo používané nielen v Spojených štátoch, ale aj na Filipínach, ktoré boli americkou kolóniou od roku 1898 do roku 1946. Prvou osobou, ktorá bola popravená elektrickým kreslom na Filipínách, bol Mariano Gómez, ktorý bol kňazom a revolucionárom proti španielskej nadvláde.
Poslednou osobou, ktorá bola popravená elektrickým kreslom na Filipínách, bol Hukbalahapový vodca Marcial Jayoma, ktorý bol popravený v roku 1976 za útok na prezidenta Ferdinanda Marcosa. Filipíny zrušili trest smrti v roku 1987, ale obnovili ho v roku 1993. V roku 1999 sa Filipíny stali prvou ázijskou krajinou, ktorá zaviedla smrteľnú injekciu ako nový spôsob popravy.
V Spojených štátoch sa používanie elektrického kresla postupne znižovalo v druhej polovici 20. storočia, keď sa objavili nové metódy popravy, ako je plynová komora, strelná čata a smrteľná injekcia.
Smrteľná injekcia sa stala najbežnejším spôsobom popravy v Spojených štátoch od roku 1982, keď bola prvýkrát použitá v Texase. Smrteľná injekcia bola považovaná za humánnejšiu a menej násilnú než elektrické kreslo. Avšak v posledných rokoch sa objavili problémy s nedostatkom liekov potrebných na smrteľnú injekciu, ako aj súdne spory o ich účinnosť a bezbolestnosť.
Niektoré štáty, ako je Tennessee a Južná Karolína, sa preto rozhodli vrátiť k elektrickému kreslu ako alternatíve, ak by smrteľná injekcia nebola k dispozícii alebo by bola nezákonná. Iné štáty, ako je Nebraska a Kentucky, zrušili elektrické kreslo úplne, pretože ho považovali za krutý a nezvyčajný trest.
Elektrické kreslo je teda symbolom smrti a pokroku, ktorý odráža históriu trestného práva, elektrickej energie a spoločenských zmien. Jeho vynález a použitie boli motivované snahou o zlepšenie a humanizáciu popravy, ale zároveň boli sprevádzané kontroverziami, zlyhaniami a kritikou. Jeho budúcnosť je neistá, keďže sa stretáva s etickými, právnymi a praktickými výzvami.
Zdroje:
www.crimeandinvestigation.co.uk/article/the-strange-and-gruesome-history-of-the-electric-chair
www.thoughtco.com/death-money-and-the-history-of-the-electric-chair-1991890
www.history.com/this-day-in-history/first-execution-by-electric-chair
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies