Summit NATO v Chicagu sa bude zaobeť Afganistanom po roku 2014

Severoatlantická aliancia nikdy nečelila takej logistickej výzve, akú predstavuje plánované ukončenie jej misie v Afganistane v roku 2014.
      Okrem vojakov z približne 50 krajín, ktorí pôsobia v Medzinárodných bezpečnostných asistenčných silách ISAF, hoci nie všetky sú oficiálne súčasťou NATO, sa v Afganistane nachádzajú tisíce dopravných prostriedkov, zbraní a ďalší materiál, dopravený do krajiny počas uplynulého desaťročia, ktorý je odtiaľ potrebné odviezť.
      Toto sťahovanie bude komplexnejšie ako odchod sovietskych vojsk z Afganistanu v roku 1989 a náročnejšie ako nedávny odchod Američanov z Iraku.
      Porazená sovietska armáda musela iba dostať ľudí a techniku cez severné pozemné hranice Afganistanu a už sa nachádzali vo vtedajších sovietskych republikách.
      V prípade Iraku využili USA svojho spojenca Kuvajt, ktorý poskytol bezpečné stanovisko pre priame nalodenie americkej výzbroje v tesnej blízkosti irackej hranice.
      V prípade Afganistanu je najväčším problémom to, že leží vo vnútrozemí a nemá žiadne vodné ani železničné cesty s výnimkou zopár kilometrov železnice na severe. Aj mnohé z ciest v krajine sú vo veľmi zlom stave. Vojenská logistika tak čelí katastrofálnemu stavu afganskej infraštruktúry.
      Nič tiež nenaznačuje, že sa do roku 2014 skončia všetky násilnosti. Konvoje NATO by sa ľahko mohli stať cieľom útokov islamských povstalcov a armáda si je vedomá toho, že jej sťahovanie nebude bez rizika.
      Hovorca ISAF, nemecký generál Carsten Jacobson, vyhlásil, že "aliancia a jednotlivé národy čelia obrovskej logistickej výzve... Nespomínam si na žiadnu zrovnateľnú operáciu za takýchto okolností."
      Podľa odhadov NATO majú medzinárodné sily v Afganistane 122.000 lodných kontajnerov a 70.000 vozidiel. Dokonca aj v malých poľných táboroch, ako je Fajzábad, kde je umiestnených necelých 200 nemeckých vojakov, má armáda materiál v hodnote do 400 miliónov eur. Jediné obrnené vozidle typu Dingo II, aké používa, má hodnotu asi 900.000 eur, zatiaľ čo štandardná útočná puška G36 stojí 2000 eur.
      Zatiaľ nebolo rozhodnuté, ktoré vozidlá prevezmú afganské orgány, a až summit NATO v Chicagu v nedeľu a v pondelok rozhodne o tom, ako bude vyzerať pokračujúca medzinárodná misia v Afganistane. Už teraz je však jasné, že bude oveľa menšia ako súčasná misia ISAF.
      Väčšinu zbraní a vozidiel treba transportovať späť do krajín, ktoré vyslali do Afganistanu svoje sily. Väčšinu dopravia autá do najbližšieho prístavu, ktorým je Karáčí na juhu Pakistanu.
      Irán ako prípadná tranzitná krajina neprichádza do úvahy. Jediné ďalšie možné trasy sú na severe, kde prechádzajú cez bývalé sovietske stredoázijské republiky Uzbekistan a Tadžikistan. Tam by bolo možné naložiť vojenský materiál na nákladné vlaky, ktoré by ho dopravili do krajiny jeho pôvodu alebo do niektorého z prístavov - baltickej Rigy či Vladivostoku na ruskom Ďalekom východe, odkiaľ by pokračovali v ceste loďou. Tranzitným krajinám treba za dopravu cez ich územie zaplatiť.
      Všetky tieto možnosti sú však lacnejšie ako letecká doprava, hoci aj letectvo bude pri sťahovaní z Afganistanu využité. Letecká nákladná doprava je nielen finančne nákladná, ale chýbajú aj kapacity na prepravu takéhoto obrovského množstva nákladu.
      Napríklad nákladné lietadlo Antonov môže prepraviť pri jednom lete vždy iba jedno 49-tonové opancierované delo, ktorých má nemecká armáda v Afganistane niekoľko.
      Isté je, že celá operácia bude stáť miliardy.