Služba v cudzom vojsku bez povolenia má znamenať stratu občianstva

Túto novú podmienku straty slovenského pasu chce zaviesť poslanec NR SR Alojz Hlina (nezaradený). Jeho novelou zákona o štátnom občianstve sa bude parlament zaoberať na najbližšej schôdzi.
      

V súčasnosti možno prísť o slovenský pas prepustením zo štátneho zväzku SR na vlastnú žiadosť alebo nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle. Hlina je však presvedčený, že to nestačí. Svojou novelou reaguje najmä na enormne narastajúce riziko pripojenia sa občanov Slovenskej republiky k rôznym teroristickým a extrémistickým ozbrojeným skupinám alebo organizáciám na území cudzieho štátu, ako napr. Islamský štát.
      

"Návrat týchto občanov po uskutočňovaní rôznych teroristických a extrémistických aktivít v cudzine späť do Slovenskej republiky by predstavoval bezpečnostné riziko pre SR a EÚ a máme za to, že je nevyhnutné z hľadiska národnej bezpečnosti Slovenskej republiky takéto konanie sankcionovať nielen prostredníctvom trestného práva, ale aj správneho práva," vysvetľuje opozičný poslanec.
      

Zmeniť súčasný zákon o štátnom občianstve sa opozícia pokúša už roky. Kým Hlina ho chce sprísniť, zámerom opozičných strán, najmä Mostu-Híd, bolo zmiernenie podmienok straty slovenského pasu. Vlastnú verziu pripravuje aj rezort vnútra. Zákonom sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý nedokázal povedať, či je protiústavný, alebo nie.
      

Most-Híd pripravuje aj podanie zákona o štátnom občianstve na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP). Strana je presvedčená, že zákon porušuje práva ľudí, ktorí nedobrovoľne prichádzajú o slovenský pas, keď prijmú občianstvo iného štátu.
      

Aktuálne znenie právnej normy presadila ešte prvá vláda Roberta Fica (Smer-SD) ako reakciu na maďarský zákon, ktorý od roku 2011 zjednodušuje udeľovanie dvojakého občianstva zahraničným Maďarom. Na základe súčasného zákona prišlo o slovenský pas 907 ľudí, ktorí prijali občianstvo iného štátu.