Slovensko bude na humanitárnom summite zastupovať prezident Kiska

Ako sa uvádza v návrhu účasti delegácie Slovenskej republiky na Svetovom humanitárnom summite, ktorým sa dnes bude zaoberať vláda, prezidenta bude na WHS sprevádzať aj viacero predstaviteľov mimovládnych organizácií, ktoré sú aktívne v humanitárnych aktivitách zameraných na pomoc sýrskym utečencom. Účasť hlavy štátu je signálom, že Slovensko má naďalej záujem podporovať politiku OSN a medzinárodného spoločenstva v humanitárnej oblasti a svojím dielom prispieť k zmene nastavenia humanitárneho systému, píše sa v návrhu. SR už pre potreby spoločného stanoviska EÚ predbežne deklarovala pripravenosť pristúpiť ku všetkým základným záväzkom. Návrhy záväzkov konzultovalo ministerstvo zahraničných vecí aj s inými rezortmi - vnútra, financií a obrany, mimovládnym sektorom a akademickým prostredím. Ministerstvo odporúča zaviazať sa vytvoriť nový, efektívny systém na humanitárnu pomoc. Slovenská republika sa tiež zaviaže realizovať osobitné grantové schémy na podporu vzdelávania detí utečencov v mieste ich súčasného pobytu, čiže v utečeneckých táboroch, s prednostným zameraním na Sýriu a región Blízkeho a Stredného východu. Taktiež by sme sa mali zaviazať prijať nový koncept poskytovania vládnych štipendií, vďaka ktorému bude možné udeliť viac štipendií hlavne pre sýrskych utečencov v Sýrii a susediacich krajinách.

Medzi hlavné hrozby na slovenskej hranici s Ukrajinou patrili v roku 2015 aktivity zločineckých skupín prevádzačov. Okrem nich to boli aj pokusy o nelegálny prevoz tabakových výrobkov nízko letiacimi strojmi, snaha zločineckých skupín o pašovanie zbraní, omamných a psychotropných látok či tovaru a nákladu ukrytého pred hraničnou a colnou kontrolou. Zhodli sa na tom hlavní hraniční splnomocnenci Slovenska a Ukrajiny, vtedajší splnomocnenec Ľudovít Bíró a ukrajinský Viktor Nazarenko. Uvádza sa to v materiáli o činnosti slovenského hlavného hraničného splnomocnenca za rok 2015, ktorého autorom je ministerstvo vnútra. Situácia na slovensko-ukrajinskej hranici je aj naďalej dynamická, no riadená. "Najväčší vplyv na rozvoj situácie na štátnej hranici stále predstavujú pokusy zločineckých skupín o vytvorenie kanálov nelegálnej migrácie, a to afganského a sýrskeho," píše sa ďalej v správe rezortu vnútra. Splnomocnenci sa zhodli na tom, že faktorom, ktorý mal vlani vplyv na zosilnenie migračného tlaku, bolo vyostrenie spoločensko-politickej situácie na Ukrajine, čo nútilo cudzincov z krajín juhovýchodnej Ázie žijúcich v charkovskej a odeskej oblasti migrovať do krajín Európskej únie.
Kabinet by mal tiež odsúhlasiť úhradu nákladov viacerým mestám a obciam za mimoriadne udalosti v minulom alebo tomto roku. Spolu by si mali obce rozdeliť takmer 59 000 eur. Rezort vnútra ich navrhuje uvoľniť z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy a následne zabezpečiť ich presun do rozpočtov dotknutých miest a obcí.

Zaplatené tak budú náklady na odstraňovania následkov snehovej kalamity z februára 2015 v obciach Bziny a Medzibrodie nad Oravou (okres Dolný Kubín), veternej smršte v obci Krivá (okres Dolný Kubín) rovnako z februára minulého roku, požiaru hotela v obci Demänovská Dolina v okrese Liptovský Mikuláš z októbra 2015 a havarijného stavu mosta v Čadci. Preplatené budú aj náklady na odstránenie život ohrozujúcich objektov v ovocnom sade v obci Malá Tŕňa v okrese Trebišov a záchranné práce pri požiari unimobuniek v Poprade z marca 2016.

Rezort zahraničia predkladá aj návrh na súhlas s členstvom Čiernej Hory v Severoatlantickej aliancii (NATO). Po tom, čo návrh na uzavretie Protokolu k Severoatlantickej zmluve o pristúpení Čiernej Hory odobrí vláda, musí ho schváliť parlament a ratifikovať aj prezident. Držitelia diplomatických pasov zo Slovenska a Jordánska už nebudú pri vzájomných návštevách potrebovať víza. Vláda sa bude zaoberať návrhom dohody s vládou Jordánskeho hášimovského kráľovstva, ktorá to umožní. Ministri by mali odsúhlasiť zmeny v zložení Legislatívnej rady, ktorá je jej stálym poradným a koordinačným orgánom v oblasti legislatívy. Na návrh ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej bude mať rada 16 členov.

Úrad inšpekčnej služby sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR v roku 2015 obvinil 121 policajtov zo 145 trestných činov. Uvádza sa to v Správe o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru za rok 2015, ktorú na rokovanie vlády predložilo ministerstvo vnútra. V súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti policajtov inšpekčná služba obvinila aj 34 civilných osôb, ktoré sa podieľali na páchaní trestnej činnosti formou spolupáchateľstva alebo samostatnými skutkami. Spomedzi trestnej činnosti, z ktorej boli policajti obvinení, dominovali v 71 prípadoch trestné činy proti poriadku vo verejných veciach, najčastejšie trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestných činov proti životu a zdraviu zaznamenala inšpekcia 20 a trestných činov proti majetku 14. Medzi ostatné zaznamenané trestné činy patrili napríklad trestné činy výtržníctva alebo ohrozenia pod vplyvom návykovej látky.