Sloboda zvierat zachránila tento rok tisíce zvierat

„Počas Vianočných sviatkov a Silvestra uteká mnoho zvierat. Ľudia ich dávajú pre lyžovačky a dovolenky varovať k rodine či známym, a zvieratám sa to nie vždy páči, ohňostroje zasa spôsobujú úteky z paniky, aj keď tento rok ich Bratislava zakázala, čomu sa tešíme,“ konštatovala. Čaňová vysvetlila, že rozdiel medzi prijatými a adoptovanými zvieratami je veľký preto, že časť zvierat vracia Sloboda zvierat pôvodným majiteľom. Nejde totiž o vyhodené, nechcené či týrané psíky a mačky, ale o zabehnuté, stratené zvieratá či notorických tulákov. „Práve preto je také dôležité čipovanie - vďaka čítačke vieme okamžite zistiť kontakt na majiteľa a zvieratko vrátiť. Šetrí to čas, náklady a nervy majiteľom, zvieratám i útulkom,“ zdôraznila. Dodala, že momentálne sa v bratislavskom útulku Polianky nachádza 203 zvierat - 168 psov a 35 mačiek. Ďalšie stovky zvierat sú v 27 regionálnych útulkoch Slobody zvierat po celom Slovensku.

Okrem prevádzky útulkov Sloboda zvierat organizuje aj viaceré kampane na pomoc zvieratám. Kampaň Cirkus bez zvierat, ktorej cieľom je dosiahnuť zákaz používania divožijúcich druhov zvierat v cirkusoch, pokračuje vo svojej osvetovej časti. Ministerstvu pôdohospodárstva odovzdala organizácia petíciu s 55-tisíc podpismi občanov. „Čakáme, ako bude s petíciou naložené. Obmedzenie zvierat v cirkusoch má veľkú podporu spoločnosti,“ upozornila Čaňová. Pokračuje aj v kampaň Stop reťaziam, ktorá žiada zákaz držania psov na reťaziach. „Držanie psov na reťazi je na Slovensku obrovský problém, mnohé strávia na krátkej reťazi celý svoj život,“ povedala Čaňová. Ďalšia kampaň má za cieľ zákaz kožušinových fariem. „Naša kampaň má okrem informovania verejnosti o krutých praktikách kožušinových fariem za cieľ aj zmenu legislatívy - zakázať takéto farmy na našom území. V ČR sa takýto zákaz podarilo prijať pred pár týždňami, máme z toho radosť,“ uviedla Čaňová. Živá je podľa nej aj európska iniciatíva Zastavme transporty, ktorou ochrancovia žiadajú obmedziť dlhé transporty hospodárskych zvierat v EÚ. „Miera utrpenia zvierat, aj mláďat, natlačených, vyčerpaných, dehydrovaných v kamiónoch, prevážaných desiatky hodín naprieč Európou do tretích krajín je obrovská,“ konštatovala Čaňová s tým, že list ministerke pôdohospodárstva Gabriele Matečnej za zníženie maximálneho času prepravy živých zvierat v EÚ ako aj revíziu súčasnej legislatívy môžu občania odosielať z webovej stránky Slobody zvierat.

Týrané alebo zanedbávané zvieratá je možné oznámiť na Linke krutosti Slobody zvierat, ktorej šéfuje hlavný inšpektor Jozef Chmel. Ako uviedol, úspešne sa podarilo vyriešiť 562 prípadov. „Niektoré hlásenia neboli opodstatnené alebo ich nebolo možné riešiť pre chýbajúcu adresu či zlú spoluprácu nahlasovateľov,“ konštatoval. Ako najvážnejšie prípady spomenul tri extrémne vyhladované psy na krátkych reťaziach v Maštinci (okr. Poltár). Dvaja psy boli priviazaní o strechu polozbúraného domu a tretí pri schodoch. Nemali žiadne búdy ani možnosť, aby sa mohli aspoň trochu zohriať, nedostávali vodu ani jedlo. „Dvaja psy toto týranie nakoniec neprežili, napriek našej záchrane,“ povedal Chmel. Vo Farnej (okr. levice) inšpektori objavili sedem extrémne zanedbaných a vychudnutých psov v špinavých kotercoch, kde ich majiteľ držal o hlade a bez vody. V Oščadnici (okr. Čadca) našli psa v hroznom stave, ktorý bol vychudnutý tak, že sa už nevedel hýbať. „Blchy, kliešte, plesňová infekcia. Keby nebolo rýchleho zásahu našej inšpektorky, veľmi skoro by uhynul v hrozných bolestiach,“ vyhlásil Chmel, pričom ako posledný spomenul prípad dvoch boxeriek v Želiezovciach (okr. Levice), ktoré ich pán vôbec nekŕmil, lebo sa chcel pomstiť svojej mame, ktorej psy patrili. Obe skončili v útulku Slobody zvierat v Bratislave.