Sestry v zariadeniach sociálnych služieb nie sú spokojné s podmienkami i mzdou

Hovoria, že ich povolanie je degradované, výnimkou nie je ani to, že zaskakujú ako pomocné kuchárky či upratovačky. Ak sa sťažujú je im pohrozené stratou zamestnania. Aj takéto zistenia priniesol prieskum Asociácie sestier a pacientov (ASAP).

Z odhadovaného počtu 2 300 sestier pracujúcich v ZSS bolo ochotných sa so svojimi osobnými skúsenosťami podeliť 274 z nich. Dôsledkom toho stavu je podľa podpredsedníčky ASAP Petry Polákovej, že mladé sestry nemajú záujem o prácu v ZSS a tak hrozí, že sa pomaly nebude mať kto postarať o ich obyvateľov. 

Podotýka, že už v súčasnosti v niektorých zariadeniach na jednu sestru pripadá aj viac ako sto klientov. Až 71 % respondentiek tvrdí, že na starosti majú do 50 pacientov. Takéto počty sú možné preto, že ZSS nie sú poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti len ju zabezpečujú a tak v ich prípade neexistujú personálne normatívy. Podľa Polákovej by napríklad pri klientoch s ťažkým stupňom postihnutia mali byť normatívy rovnaké ako v nemocniciach, kde ich na jednu sestru pripadá najviac desať. 

Problémom má byť aj to, že ZSS o sestry nemajú záujem, ich mzda je pre nich ekonomicky nevýhodná, odôvodňovať to majú aj tým, že sestry v starostlivosti o klientov nepotrebujú. Ako však ASAP prízvukuje, zdravý človek do takéhoto zariadenia väčšinou nemá dôvod ísť, podotýka, že prevažne sú v ňom umiestňovaní dlhodobo chorí ľudia. Z ekonomických dôvodov majú byť sestrám delené úväzky, či sú preraďované na nižšie pozície. Z pomedzi respondentov to priznala štvrtina, najviac ich pracuje v Banskobystrickom kraji. 

Spokojnosť nevládne ani pri odmeňovaní, až 88 % zo sestier, ktoré sa do prieskumu zapojili, tvrdí, že nie je za svoju prácu spravodlivo ohodnotená, väčšina z nich nedosahuje na priemernú hrubú mesačnú mzdu. Časť sestier priznala, že má viac zamestnaní, aby dokázali uživiť rodinu. A práve to je aj dôvodom, pre ktorý podľa podpredsedníčky ASAP Henriety Ibosovej zotrvávajú pracovať v ZSS. Ako tvrdí, častokrát ide o živiteľky rodín a preto si nemôžu stratu práce dovoliť. Sestry pracujúce v ZSS identifikovali aj ďalšie problémy, s ktorými sa potykajú ako nepreplácanie nadčasov, nedostatočné prestávky, či pocit vyhorenia. 

Predsedníčka asociácie Ľubica Kočanová vidí za týmto nelichotivým stavom najmä skutočnosť, že chýba zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by definoval, kto je dlhodobo chorý, akým spôsobom je potrebné sa o neho postarať a kto a za akých podmienok tak má urobiť. "Pokiaľ nemáme takýto zákon, tak tápame v týchto problémoch a klienti, rodiny a celá komunita sú odkázané na svojpomoc. Alebo postarať sa, alebo rozhodnúť sa či umiestniť svojho chorého, bezvládneho príbuzného do zariadenia sociálnych služieb," uviedla Kočanová. Podotýka, že na Slovensku chýbajú aj zdravotno-sociálne zariadenia, kde by bola starostlivosť o klientov rovnomerne rozložená. Poláková dopĺňa, že ak sa má situácia zmeniť, musí sa zvýšiť aj spoločenský status sestier ako i zlepšiť ich mzdové ohodnotenie, vybavenie nemocníc, či zabezpečiť dodržiavanie personálnych normatívov.