Šarmantný darebák z parížskeho predmestia Jean-Paul Belmondo má 85 rokov

Rodák z Neuilly-sur-Seine sa narodil 9. apríla 1933. Syn francúzskeho sochára, ktorý vraj najprv chcel byť tiež sochárom či boxerom, sa nakoniec rozhodol pre hereckú kariéru. Absolvent parížskeho konzervatória získal prvé skúsenosti s divadlom už ako študent.

Filmová kariéra Jeana-Paula Belmonda sa začala vo filme Moliere v roku 1956, jeho prvou veľkou rolou však bola postava antihrdinu Michela Poiccarda vo filme A bout de souffle (Na konci s dychom, 1960) režiséra Jeana-Luca Godarda. Zahral si aj vo filozofickom filme Jeana-Pierra Melvilla Leon Morin prete (Léon Morin, kňaz, 1961) i v ďalšom Godardovom filme Pierrot le fou (Bláznivý Petríček,1965).       

Postupne sa Belmondo začínal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách ako L'homme de Rio (Muž z Ria, 1964), Les tribulations d'un Chinois en Chine (Muž z Hongkongu, 1965), Le Cerveau (Veľký šéf 1969), Le magnifique (Muž z Acapulca,1973, L'Animal (Zviera,1977). Až do polovice 80. rokov minulého storočia hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov. Hral s Romy Schneiderovou, Catherine Deneuve, Alainom Delonom a ďalšími vtedajšími velikánmi francúzskeho filmu.       

Popri jeho typických filmových postavách, kde sa striedal humor s kaskadérskymi kúskami, mu veľký úspech priniesli aj filmy, v ktorých stvárňoval vážne postavy. Snímky ako napríklad Borsalino (1970), Peur sur la ville (Strach nad mestom, 1975), či Flic ou voyouhercovi (Policajt alebo darebák, 1979) hercovi aj v bývalom Československu vyniesli nesmiernu popularitu. V úsmevnej komédii Joyeusesa Pâquesa (Veselá Veľká Noc, 1984) stvárnil postavu nenapraviteľného sukničkára, ktorý neustále tajne podvádza svoju manželku s mladou milenkou (Sophie Marceauová).

Neskôr sa vrátil k divadlu, kde na prekvapenie divákov uprednostňoval klasické role. V roku 2001 utrpel 68-ročný herec počas dovolenky na stredomorskom ostrove Korzika mŕtvicu. Belmondo mal paralyzovanú pravú stranu tváre a zníženú pohyblivosť celej pravej strany tela. Mŕtvicu údajne spôsobila krvná zrazenina. Jeho vážne ochorenie mu však nezabránilo celkom prestať hrať.

Jeho 95 filmových a 40 divadelných postáv počas hereckej kariéry obohatil ďalšou rolou vo filme Un homme et son chien (Muž a jeho pes,2008).     V apríli 2007 hercovi udelili najvyššie francúzske štátne vyznamenanie, Rád čestnej légie.

Francúzsky herec Jean-Paul Belmondo si pre opätovný návrat na strieborné plátno v roku 2008 vybral remake snímky režiséra Vittoria de Sicu podľa scenára Césare Zavatiniho Umberto D (1952). Nový variant príbehu starého, osamelého profesora nakrútil režisér Francis Huster.

Šarmantný darebák z parížskeho predmestia mal úspech u nežného pohlavia. Jeho povestná štipka arogancie a nenútený prirodzený prejav si ľahko získavala obdivovateľky. Herec bol dvakrát ženatý a je otcom štyroch detí.

Žijúca legenda francúzskej kinematografie, herec Jean-Paul Belmondo, sa v roku 2011 zúčastnil na galavečere, ktorý na jeho počesť pripravili organizátori Medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Do zbierky ocenení hercovi v roku 2016 pribudol Zlatý lev za celoživotné dielo. Hercovi cenu odovzdali na 73. medzinárodnom festivale v Benátkach.

Nastal čas bilancovať – je si toho vedomý aj samotný Jean-Paul Belmondo. V roku 2017 sa rozhodol vydať knihu s názvom Mojich tisíc životov, kde okrem autobiografického portrétu zverejnil fotografie z vlastného archívu.

Ceny bratov Lumiérovcov za celoživotné dielo udelili vo Francúzsku hercom Jeanovi-Paulovi Belmondovi a Monice Bellucciovej vo februári 2018.

Meno hereckej legendy sa objavovalo aj na Slovensku v médiách v roku 1998 v súvislosti s bombastickou predvolebnou kampaňou Mečiarovho HZDS (Hnutie za demokratické Slovensko).

Jean Paul Belmondo napokon návštevu Slovenska odložil a zastúpil ho jeho syn. Belmondo junior "pokrstil" odovzdaný úsek diaľnice Hybe-Važec v pretekárskom aute Motorsportu značky Audi A4.