Odosielam na server ...

Vedeli ste, že na stránke Netky.sk existuje možnosť zobrazovať iba pozitívne správy? Ak nemáte chuť čítať o násilí, ľudskom nešťastí či katastrofách, zapnite si Filter pozitívnych správ a dozviete sa všetko pozitívne, čo sa okolo nás deje.

OK, rozumiem
15. apr. 2021Fedor
BratislavaBratislava
Biblia
TV program
Moje Netky
Plávajúca stanica dokáže vyzbierať približne 30 ton odpadu za rok
Plávajúca stanica dokáže vyzbierať približne 30 ton odpadu za rok
08.04.2021 10:08 Environetky
ROZHOVOR: Slovenka vytvorila prototyp plavidla na čistenie oceánov, dokáže vyzbierať až 30 ton odpadu za rok
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
loader
ZOBRAZIŤ VIAC
08.04.2021 10:08 Environetky

ROZHOVOR: Slovenka vytvorila prototyp plavidla na čistenie oceánov, dokáže vyzbierať až 30 ton odpadu za rok



BRATISLAVA – Vo svetových oceánoch ročne končia tony odpadu. Tie nespôsobujú iba značné znečistenie, predstavujú aj obrovské riziko pre morské živočíchy. Tento negatívny trend nenechal chladnú ani talentovanú slovenskú dizajnérku Lenku Petrákovú. V rozhovore pre portál Netky.sk vysvetlila, ako funguje jej navrhnutá plávajúca stanica, za ktorú získala aj prestížne ocenenie.


Úspešná slovenská architektka a dizajnérka Lenka Petráková, ktorá pôsobí v jednej z najznámejších svetových architektonických spoločností Zaha Hadid Architects v Londýne, navrhla prototyp plávajúcej stanice s názvom Ôsmy kontinent, ktorá by za rok dokázala vyzbierať približne 30 ton nahromadeného odpadu z oceánov.  

 

 

Plavidlo získalo prestížne ocenenie

Za svoj návrh bola dokonca ocenená aj prestížnou cenou 2020 Prix Award od Nadácie Jacques Rougerie. Toto prestížne ocenenie udeľuje každoročne francúzsky inštitút mladým talentom za ich návrhy pri riešení environmentálnych záťaží spojených s morským prostredím.

 

„Oceány dnes nie sú iba nedosiahnuteľnými hĺbkami, ale oblasťami, ktoré napriek tomu, že nikdy nemuseli vidieť ľudskú bytosť, pociťujú účinky ľudských aktivít. Globálne sa ročne dostanú do oceánu milióny tony odpadu. Kvôli vodným prúdom sa tento plastový odpad zhromažďuje v konkrétnych oblastiach. Jednou z nich je Veľká tichomorská škvrna, prezývaná aj ôsmy kontinent. Práve táto lokalita je východzou polohou navrhovanej plávajúcej stanice, ktorá zbiera plastové zvyšky z vodného povrchu a biologicky ich rozkladá, čím obnovuje rovnováhu morského prostredia,“ uviedla renomovaná architektka.

 

 

A práve táto tichomorská škvrna vytvorená z odpadkov, ktorá sa každým rokom zväčšuje, predstavuje obrovský problém. Aktuálne meria približne 1,6 milióna kilometrov štvorcových a obsahuje približne 80 ton odpadu.

 

 

Nechali sme vyhynúť stovky druhov živočíchov

Ako tvrdí Petráková, spoločnosť žije dlhodobo v ilúzii, že svojou činnosťou na pevnine nemôže ublížiť oceánu. „Nechali sme vyhynúť stovky druhov živočíchov. Dnes je čas predstaviť si čistejšiu environmentálne udržateľnejšiu budúcnosť a spôsoby, ako ju dosiahnuť architektonickými a technologickými výtvormi pre lepšiu budúcnosť,“ skonštatovala Petráková.

 

Jednou z možností je práve využitie ňou navrhnutej plávajúcej stanice, ktorá čistí oceán a obnovuje rovnováhu v morskom prostredí. Ako sama vysvetlila, toto plavidlo nazhromažďuje z vodného povrchu plastové zvyšky a rozkladá ich na recyklovateľný materiál.

 

 

Stanica má okrem zbierania nahromadeného odpadu aj ďalšiu dôležitú funkciu. Vytvára interdisciplinárnu platformu, ktorej cieľom je poukázať na znepokojujúcu stránku morského prostredia. Slovenka verí, že už čoskoro sa podarí plavidlo aj reálne zostrojiť a začne plniť svoju funkciu.

 

Ako plavidlo vlastne funguje?

Ako priblížila dizajnérka plávajúcej stanice, plavidlo sa skladá z piatich hlavných častí. Tvoria ju bariéry, ktoré slúžia na zber odpadu a zisk prílivovej energie. Druhou časťou je zberač, v ktorom sa odpad triedi, biologicky rozkladá a skladuje. Treťou je výskumné a vzdelávacie centrum na štúdium, ktoré má slúžiť na prezentáciu čoraz viac znepokojujúcej stránky vodného prostredia.

 

Štvrtú časť tvoria skleníky na pestovanie rastlín, kde zároveň dochádza ku kondenzácii morskej vody a odstrebávaniu soli. Poslednú časť plavidla tvoria obytné časti a verejné priestoryStanica je 105 metrov vysoká a jej rozpätie bez bariér je 210 metrov, pričom s bariérami je to až 800 metrov.

 

 

„Každá z hlavných častí je vyvinutá na základe požadovaných charakteristík prostredia a programu, ktorý vykonávajú. Bariéra pláva na vodnej hladine a posúva odpad smerom k zberaču. Technológia zberu v strede budovy je navrhnutá tak, aby optimalizovala manipuláciu s odpadom,“ vysvetlila Petráková.

 

Priblížila, že výskumné a vzdelávacie centrum je prepojené so zberačom a skleníkmi na sledovanie vodných procesov a ich štúdium. „Skleníky sú tvarované tak, aby optimalizovali zhromažďovanie kondenzovanej vody, pričom pripomínajú veľké plachty, aby umožňovali vetru navigáciu po stanici. Obytné časti, verejné priestory a technické zázemie prechádzajú stredom objektu a spájajú všetky časti, a geometricky zodpovedajú kýlu lode,“ doplnila dizajnérka.

 

 

Plávajúca stanica je sebestačná

Architektka vysvetlila, že plávajúca stanica je sebestačná. To znamená, že jednotlivé prvky stanice musia spolupracovať a optimalizovať zdroj energie.

 

„Bariéra tiež zhromažďuje prílivovú energiu, ktorá poháňa turbínu na zhromažďovanie odpadu. Solárne panely pokrývajú skleníky a zabezpečujú dostatok energie na ohrev vodných nádrží, čo umožňuje odparovanie vody a jej odsoľovanie. Po extrakcii odpadovej vody sa prefiltrovaná čistá voda prečerpá do vodnej nádrže a buď sa odsolí, alebo sa použije na hydrofóbnu kultiváciu halofilných rastlín,“ doplnila Petráková.

 

„Životodarný oceán trpí a my musíme pomôcť obnoviť jeho rovnováhu pre prežitie našej planéty. V súčasnosti to nemôžeme dosiahnuť inak ako technológiou. Zároveň potrebujeme platformu na vzdelávanie ľudí a zmenu ich vzťahu k morskému prostrediu, ktorá bude pretrvávať generácie,“ myslí si úspešná dizajnérka.

 

Ako priblížila Petráková, cieľom je vyzbierať čo najväčšie množstvo plávajúceho odpadu z vodnej hladiny, separácia odpadkov, biodegradácia, prevezenie nazbieraného odpadu na pevninu a jeho recyklácia.

 

 

Stanica aj pre nadšencov ochrany životného prostredia

Plávajúca stanica je navrhnutá tak, aby uniesla minimálne 50-člennú posádku. Tú by mali tvoriť najmä výskumní pracovníci ako sú biológovia, chemici, oceánológovia či technici.

 

Zároveň je určená aj pre nadšencov ochrany životného prostredia alebo ľudí, ktorí chcú zažiť netradičnú dovolenku a dozvedieť sa niečo nové o alarmujúcej situácii znečisťovania morí a oceánov.

 



reklama


reklama


Kríza, ktorú priniesol koronavírus, nás silno zasiahla. Vopred ďakujeme každému, kto zašle hoci len niekoľko centov na náš účet SK30 7500 0000 0040 2698 9329 Pomôžete tak ľudom, ktorí už roky pracujú pre vás, našich čitateľov, a to aj napriek nižšiemu platu či predĺženému pracovnému času.


Zdroj: Netky Katarína Žáková

Foto:  Lenka Petráková



Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám na redakcia@netky.sk

Diskusia

Komentáre


Na tento článok reagovalo
užívatelia: 0 komentáre: 0

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
ZOBRAZIŤ VIAC
NAJČÍTANEJŠIE
ZOBRAZIŤ VIAC
loader
loader
Kliknutím zavriete
Obrázok