Rozhovor s Petrom Bondrom: Som optimista a verím, že hokej u nás pôjde hore

Peter teraz ste na Slovensku častejšie ako v minulosti, ako dlho už žijete v Spojených štátoch?

Dvadsaťdva rokov som žil na Slovensku a už 26 rokov som v Spojených štátoch. Dá sa povedať, že Washington považujem za svoj druhý domov. Vyrastali nám tam deti, chodili do školy. Na Slovensko sa vraciame pravidelne na dva mesiace v lete. Teraz sme na Slovensku trávili aj Vianoce, pretože tu mám syna a chcel som, aby bola blízka rodina spolu. Páči sa mi, že môžem chodiť na hokej a sledovať jeho zápasy. Takmer celá naša rodina žije v Poprade, často ju navštevujeme.

Máte dvoch synov obaja sa venujú hokeju, zdá sa, že jablká nepadli ďaleko od stromu?

Dávid momentálne pôsobí  na Slovensku. Po absolvovaní letného kempu v Poprade sa rozhodol na poslednú chvíľu, a napokon zostal. Veľmi sa mu tam páči. Podľa mňa si zaslúži byť v mužstve. Jediné, čo ma trápi je, že si ešte počas pôsobenia v univerzitnom tíme v Michigane zranil rameno. Trochu to pribrzdilo jeho kariéru, a ´ušiel mu vlak´, ale teraz sa snaží všetko dobehnúť. Už si začína viac veriť, je to na dobrej ceste. Nicholasa prestal hokej  akosi napĺňať a má možnosť vybrať si inú kariéru, podporujem ho a mám z neho veľkú radosť. Mám ešte dcéru Petru a musím povedať, že na všetky svoje deti som veľmi hrdý a som rád, že sa im darí.

Na tlačovej konferencii s Mirom Šatanom pred Zápasom hviezd 

Čomu sa momentálne venujete a aká je vaša pracovná náplň?

Je toho viac, s Mirom Šatanom sme dobrí kamaráti a preto som sa veľmi rád zúčastnil na Zápase hviezd ako manažér jedného z tímov. Okrem podnikania spolupracujem najmä s klubom Washington Capitals. Momentálne sme ukončili aktivity na projekte svetového pohára,  čo predstavovalo 11 mesiacov nepretržitej práce. Nemôžem si sťažovať, práce je dosť. Teší ma, že si môžem sám manažovať pracovnú náplň a som pánom svojho času. Buď trávim čas na hokeji alebo chodím na stretnutia. Teraz je to už trochu voľnejšie a uvidíme, ako a či, sa zapojím do slovenského hokeja. Nechcem zatiaľ predbiehať udalosti, ale v lete by sa situácia mohla vykryštalizovať a uvidí sa, kde budem pokračovať.

Najpamätnejší moment slovenského hokeja sa bude spájať s vašim menom. Spomínate na tento okamih často?

Priznám sa veľmi nie, skôr vôbec, pokiaľ s tým nepríde niekto iný. Bolo to pekné, ale už je to za mnou. Určite si to neprehrávam v televízii na dvd každý večer, ani neviem, kde ten záznam vlastne mám. Spomínam si, že keď sme to pred pár rokmi sledovali v televízii počas vianočných sviatkov v Poprade, presne som si už nepamätal, kedy a aká situácia nastane. Svoj výkon som hodnotil z pozície manažéra, ako som hral, kde robil chyby, a bol som na seba prísny. Celkovo musím povedať, že ten zápas vyšiel nielen mne, ale celému mužstvu, môžme byť hrdí.

A kariéra v NHL? Stanleyho pohár ste mali na dosah.

V NHL som nemal to šťastie vyhrať túto trofej, aj keď sme boli vo finále, ale určite to zvlášť neprežívam. Som hrdý na to, čo som dosiahol a lepšiu kariéru som si ani nemohol vysnívať, neplánoval som si to. Pamätám si, že keď som prišiel do zámoria nikdy pred tým som žiadny zápas NHL nevidel. Samozrejme aj ja som sa učil na vlastných chybách, ale pracoval som na sebe a snažil som sa byť každým dňom platnejším hráčom.

Pohľad Petra Bondru na súčasný stav hokeja na Slovensku?

Registrujem zmeny v hokejovom hnutí. Mali by sme celé dianie pozitívne naštartovať. Je to otázka dlhodobejšieho budovania, nie záležitosť jedného týždňa. Ak budú jednotlivé kroky správne, celý proces bude mať určite úspech. Pevne verím, že sa to podarí. Som veľmi pozitívnym typom človeka, ktorý verí v úspech slovenského hokeja. Stále patríme do elitnej osmičky resp. desiatky najlepších tímov na svete. Neporovnávajme sa za každú cenu. Na Slovensku máme iba niekoľko tisíc hokejistov, je to iba zlomok z toho, čo v USA alebo Kanade. Môj pohľad je opäť pozitívny. Na to v akých podmienkach a akým spôsobom pripravujeme hráčov, robíme jednoducho zázraky. Nie je to až o takej kvantite hráčov, ale už aj u nás máme minimálne piatich kvalitných 16 až 17-ročných hráčov, ktorí by mohli spĺňať prísne kritéria draftu NHL. Samozrejme to závisí aj od generácie hokejistov, raz je to lepšie inokedy horšie. Dôležité bude rozšíriť záber a sústrediť sa na najmladšiu vekovú kategóriu. Pokúsiť sa dostať čo najviac detí, čím skôr na ľad a kvalitne sa o nich starať. A potom treba veriť, že tu opäť vychováme ďalšiu generáciu Šatanovcov, Hossovcov alebo Gáborikovcov.

VIDEO Ambiciózny projekt SZĽH má za cieľ zlepšiť podmienky v mládežníckom športe