Ropné krajiny prišli pre pokles cien o 425 miliárd

Podľa MMF len krajiny Perzského zálivu prišli zhruba o 300 miliárd USD (258,78 miliardy eur) a spomedzi členov Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) môže pravdepodobne len Kuvajt počítať s prebytkom rozpočtu. Ostatným členom - Saudská Arábia, Bahrajn, Omán, Katar a Spojené arabské emiráty - naproti tomu hrozí deficit.

Lacná ropa prináša problémy aj ostatným štátom z Blízkeho východu, najmä Iránu, Iraku, Alžírsku a Líbyi, ako aj regiónu strednej Ázie. MMF vyčíslil ich výpadky na ďalších 125 miliárd USD. Takmer všetky tieto krajiny preto vykážu deficit rozpočtu, s vyrovnaným rozpočtom môžu okrem Kuvajtu počítať len Turkménsko a Uzbekistan. 

Fond odhaduje, že príjmy z vývozu ropy pokryjú štátne výdavky pri cene barelu najmenej 57 USD, v súčasnosti je však cena zhruba o 10 USD nižšia. Napriek výpadkom príjmov z vývozu ropy väčšine štátov nehrozí finančná kríza, nakoľko sa môžu spoľahnúť na rezervy nahromadené v posledných rokoch.

Medzičasom sa ozvali aj varovné hlasy. Šéf talianskeho ropného koncernu Eni Claudio Descalzi upozornil, že v dôsledku škrtania investícií nebudú firmy schopné najbližšie štyri až päť rokov vyťažiť dostatočné množstvo ropy. To by mohlo priniesť vzostup cien ropy až na 200 USD za barel. Vyzval preto OPEC na opatrenia na stabilizáciu cien, aby ťažobné spoločnosti mohli plánovať investície. "Potrebujeme stabilitu. OPEC je niečo ako centrálna banka pre ropu," dodal šéf Eni.

V podobnom duchu sa vyjadril aj francúzsky Total. Jeho šéf Patrick Pouyanne uviedol, že kapacita nálezísk každoročne klesá o 5 % a do roku 2030 objem ťažby spadne o polovicu. Vykompenzovanie tohto výpadku však bude vyžadovať množstvo investícií. 

Generálny tajomník OPEC Abdulláh al-Badrí vysvetľuje doterajší odmietavý postoj OPEC k zníženiu ťažby tým, že v prípade obmedzenia vývozu by na uvoľnené miesto naskočili ostatní hráči a priniesli na trh viac svojej ropy. OPEC by tak bol nútený znova znížiť ťažbu, čiže by reálne trhu nepomohli.