Rafaj: Slovensko má ôsmu najnižšiu životnú úroveň v EÚ, ale podporilo Írsko

"Pri takýchto trendoch sú vážne obavy o dobiehanie životnej úrovne Západu, čo spôsobuje dezilúziu v slovenskej spoločnosti, ktorá musí živiť aj stále sa zväčšujúcu skupinu sociálne neprispôsobivých občanov. Zlyháva aj európska politika vyrovnávania regionálnych rozdielov, pretože bohaté štáty sú bohatšie a chudobné stagnujú, alebo sa ešte viac vzďaľujú blahobytu," vyhlásil.

SNS preto podľa neho očakáva nielen prehodnotenie domácej politiky, ale aj vzťahov k únii, keďže z "previazanosti slovenskej a európskej ekonomiky ťažia najmä nadnárodné koncerny a Slováci ťahajú za kratší koniec".

Slovenská národná strana (SNS) nesúhlasí ani s pokračovaním aktivít Európskej komisie a Európskej rady pri vytváraní spoločného azylového systému EÚ. Podľa europoslanca Jaroslava Pašku (SNS) tým EÚ výrazne okliešťuje možnosti krajín samostatne rozhodovať o svojej azylovej politike.

"Nová európska legislatíva eliminuje rozdiely medzi azylovými postupmi jednotlivých členských štátov a zavádza jednotné pravidlá pre azylové procedúry v celej EÚ. Zo zvrchovaného práva poskytovateľa pomoci slobodne sa rozhodnúť, komu a akým spôsobom pomôže, robí povinnosť členského štátu postarať sa o ľudí, ktorým Únia prizná medzinárodnú ochranu," tvrdí Paška. "Postupné presúvanie azylových kompetencií členských štátov na Európsky podporný úrad pre azyl, pod zámienkou lepšej koordinácie pomoci 'azylantmi preťaženým štátom', tak, že bude premiestňovať azylantov do ostatných členských krajín EÚ, je ukážkovým príkladom svojvôle a expanzie bruselskej administratívy," dodáva.

Bruselskí úradníci podľa neho v rozpore so základnými dokumentmi EÚ, postupnými zmenami legislatívy odoberajú členským štátom ich dôležité kompetencie a koncentrujú ich na európske inštitúcie. SNS podľa Pašku súhlasí s požiadavkou britského premiéra Davida Camerona na obmedzenie vplyvu európskej administratívy a považuje ju za logickú a odôvodnenú.

"V minulom roku bolo v EÚ zaevidovaných okolo 330.000 žiadostí o azyl. Podľa nových pravidiel má hostiteľská krajina povinnosť poskytnúť každému azylantovi a jeho rodinným príslušníkom bezplatnú právnu pomoc v jazyku, ktorému rozumie, dôstojné ubytovanie, sociálne zabezpečenie, zdravotnú starostlivosť, deťom prístup k vzdelaniu a pre tých, čo by chceli pracovať aj prístup na pracovný trh," upozorňuje Paška.

"Voliči na Slovensku dali europoslancom mandát na to, aby riešili predovšetkým ich každodenné problémy, ako nedostatok pracovných príležitostí, vysoké životné náklady či existenčnú neistotu. V Slovenskej republike niet práce pre 14 percent práceschopných obyvateľov a až pre 26 percent mladých ľudí po skončení školy," konštatuje Paška. Dodáva, že napriek tomu sa naša krajina usiluje v odôvodnených prípadoch poskytnúť ohrozeným cudzincom, hľadajúcim ochranu, potrebnú pomoc.

"Poskytovanie pomoci je dobrovoľným, suverénnym a autonómnym rozhodnutím poskytovateľa pomoci. Nie je ho preto možné vynucovať rozhodnutím bruselského úradu. Podľa SNS rozhodovanie o azylovej politike musí byť čo najbližšie k ľuďom, ktorí pomoc poskytujú, teda na úrovni pomáhajúceho štátu," zdôrazňuje Paška.