Pri riešení extrémizmu treba zmeniť doterajšie spôsoby, nestačí hovoriť, treba rázne jednať

Podľa slov Vladimíra Maňku nie je dobré príliš často používať výrazy ako fašista, neonacista či extrémista. „Keď sa to veľmi často opakuje, tak to prestáva na ľudí nejakým spôsobom platiť,“ uviedol poslanec s tým, že treba radšej poukázať na to, či takíto ľudia plnia svoje sľuby, keď sa konečne dostanú do nejakej funkcie.

„Nech sa voliči pozrú, zanalyzujú, čo v tých funkciách dokázali. Keď zistia, že všetko je iba zlé, tak by sa mohli zamyslieť nad tým, čo ďalej. Či toto je to, čo sme chceli, alebo treba hľadať niečo rozumnejšie,“ doplnil Maňka.

Aj poslanec Branislav Škripek podľa vlastných slov súhlasí s tým, že nestačí iba hovoriť, že takíto ľudia sú fašisti a zlí. „To, čo môžeme urobiť my, je ísť za ľuďmi do terénu a rozprávať sa s nimi o ich problémoch. Prečo to nerobia všetci politici, že by chodili za ľuďmi a diskutovali?“ opýtal sa Škripek, podľa ktorého tieto možnosti hojne využíva napríklad Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) a iné hnutia. „Oni všetci idú do terénu, chodia aj po malých obciach a naozaj majú plné sály,“ doplnil.

Ako v tejto súvislosti povedala poslankyňa Monika Flašíková Beňová, ĽSNS je fenoménom, ktorý sa mal zastaviť. „Mali sme ich zastaviť vtedy, keď tá strana bola registrovaná a prichádzala s programom, ktorý nebol prijateľný,“ konštatovala poslankyňa s tým, že minister vnútra Robert Kaliňák nemal nikdy dovoliť, aby ĽSNS kandidovala v akýchkoľvek voľbách, vrátane tých nadchádzajúcich do vyšších územných celkov.

„Druhá chyba je teraz na Generálnej prokuratúre, pretože za rok sa udialo niekoľko vecí, ktoré sú v rozpore s elementárnymi zásadami aj Ústavou SR a na ich základe mohla byť ĽSNS zrušená. Ak dnes Národná rada SR môže rokovať o zrušení amnestií, tak dokáže prijať aj zákon, ktorý takýchto ľudí z parlamentu dostane,“ zdôraznila.