Prezident úraduje už 100 dní: Ovplyvnil justíciu aj zahraničnú politiku

Andrej Kiska je v poradí štvrtým prezidentom SR v ére jej samostatnosti a prezidentom sa stal po tom, ako 29. marca 2014 v druhom kole prezidentských volieb získal 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Porazil tak súčasného premiéra Roberta Fica, ktorý dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Funkciu prezidenta SR prevzal 15. júna 2014 a je prvým nestraníckym prezidentom v ére samostatnej Slovenskej republiky.

Sociálna politika 

Manažér a podnikateľ, ktorý spoluzakladal niekoľko finančných spoločností, založil v roku 2006 neziskovú charitatívnu organizáciu Dobrý Anjel, ktorá pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou závažného, život ohrozujúceho ochorenia dostali do ťažkej finančnej situácie a je dnes najúspešnejšou nefiremnou charitou na Slovensku. Andrej Kiska už v prezidentskej kampani uvádzal, že sa dlhé roky stretával s korupciou, nekompetentnosťou štátnych úradníkov a so zlyhávaním súdov a aj preto sa rozhodol kandidovať na tento post. 

Sociálny rozmer má i jeho účinkovanie v úrade prezidenta SR. Už v deň svojej inaugurácie Andrej Kiska, po tom, ako sa ujal úradu, podával v záhrade Grassalkovichovho paláca obed ľuďom bez domova, seniorom využívajúcim opatrovateľské služby a mladým ľuďom, ktorí vyrastali v detských domovoch. Každý mesiac venuje ľuďom v núdzi svoj plat a jeho rozdelenie vždy podrobne uvádza na svojej internetovej stránke. Andrej Kiska vyjadruje podporu angažovaným a a talentovaným ľuďom, zaujíma sa najmä o ťažko chorých, činnosť nemocníc, o školy. 
 

Zahraničná politika 

Na rozdiel od predsedu vlády Roberta Fica, ktorý sankcie voči Rusku pre pretrvávajúcu krízu na Ukrajine považuje za nezmyselné, sa Andrej Kiska vyjadril za tieto opatrenia. Na svojom profile verejného činiteľa na sociálnej sieti Facebook vyhlásil, že obchodné záujmy nesmú byť nadradené základným hodnotám slobody a demokracie. Vyjadril sa, že naša história nám dáva povinnosť byť krajinou, ktorá stojí pri ochrane slabších. V prípade, že nejaká krajina hrubo poruší medzinárodné právo alebo poruší ľudské práva, demokratická časť sveta musí prijať účinné opatrenia. "Sankcie pre nás môžu znamenať aj istú ekonomickú stratu a všetci chceme veriť, že prechodnú a dočasnú, ale musíme byť pripravení túto stratu prijať," vyhlásil Kiska. 

Andrej Kiska bol počas prvých 100 dní v úrade na štyroch oficiálnych zahraničných cestách. Tak ako jeho predchodcovia, ani on neporušil tradíciu a ako cieľ svojej prvej oficiálnej cesty do zahraničia si 9. júla zvolil Česko. Český prezident Miloš Zeman, napriek tomu, že pred slovenskými prezidentskými voľbami otvorene podporil premiéra Roberta Fica vtedy povedal, že v politike existuje pojem personálna chémia, čo znamená nadviazanie priateľských vzťahov. Slovenský prezident dodal, že "oboch spája záujem ľudí našich krajín, to, čo potrebujú občania našich krajín. Pán prezident to volá chémia, ja to volám ľudský súzvuk," vyhlásil slovenský prezident. Druhá oficiálna cesta Andreja Kisku do zahraničia viedla 15. júla do Varšavy, kde sa stretol s prezidentom Bronislawom Komorowským a s ďalšími najvyššími ústavnými činiteľmi Poľska a tretia 17. júla do Viedne, kde rokoval s rakúskym prezidentom Heinzom Fischerom a s primátorom Viedne Michaelom Häuplom. Koncom júla sa prezident SR Andrej Kiska v Berlíne stretol s nemeckým prezidentom Joachimom Gauckom a primátorom Berlína Klausom Wowereitom. 

Pracovne sa prezident Kiska stretol so svojimi zahraničnými partnermi 16. júna v Budapešti, kde sa konalo stretnutie prezidentov krajín V4 aj Nemecka, 22. júla vo Varšave, kde prezidenti Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Bulharska, Rumunska, Estónska, Litvy a Lotyšska rokovali o potrebe posilniť vojenskú infraštruktúru vo východnej Európe a pred niekoľkými dňami, 16. septembra, rokoval vo Varšave s poľským prezidentom Bronislawom Komorowským. 

Začiatkom septembra sa Andrej Kiska zúčastnil na summite NATO vo Walese vo Veľkej Británii. Prezident SR bol vedúcim slovenskej delegácie, pričom išlo o prvý summit Aliancie, na ktorom sa nová hlava štátu zúčastnila. Na záver summitu NATO Andrej Kiska povedal, že Slovensko nebude do roku 2016 znižovať rozpočet na obranu a do roku 2020 bude tento rozpočet zvyšovať tak, že dosiahne výšku priemeru v krajinách Severoatlantickej aliancie, ktorá predstavuje 1,6 percenta HDP. SR okrem toho plánuje dať 20 percent rozpočtu obrany na modernizáciu ozbrojených síl. Zvyšovanie národných rozpočtov považuje Kiska za dôležité vo svetle súčasnej krízy na Ukrajine. „Rusko svojím správaním sa ohrozuje bezpečnosť v Európe,“ konštatoval slovenský prezident a zdôraznil, že na východe Ukrajiny bojujú ruskí vojaci, čo vyvoláva obavy najmä v susedných krajinách. Summit aliancie schválil aj balík pomoci pre Ukrajinu, na ktorom sa bude Slovensko aktívne podieľať. 

Prezident Andrej Kiska udelil najvyššie štátne vyznamenanie šéfke európskej diplomacie Catherine Ashtonovej, ktorá bola 1. júla na návšteve Slovenska. Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci dostala od Kisku Rad Bieleho dvojkríža II. triedy za mimoriadne zásluhy o upevnenie postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch a za prínos k posilneniu a presadzovaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ. 

Súdnictvo 

Už vo svojej prezidentskej kampani i inauguračnom prejave Andrej Kiska prízvukoval, že sa bude snažiť zlepšiť situáciu v súdnictve. Prezident krátko po nástupe do funkcie, 18. júna, vymenil troch členov Súdnej rady SR, ktorých menoval ešte jeho predchodca Ivan Gašparovič. Trojicu Eduarda Bárányho, Ingrid Šimonovú a Máriu Bujňákovú nahradil Kiska Jánom Klučkom, Jozefom Vozárom a Elenou Bertóthyovou. 10. júla vymenoval prezident Kiska zo šestice kandidátov na ústavných sudcov zvolených v národnej rade iba Janu Baricovú. Odôvodnil to tým, že ostatní kandidáti nie sú dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie postu sudcu ústavného súdu. Kiska u nich podľa vlastných slov nezistil trvalý záujem o ústavné súdnictvo a ústavné právo a preto požiadal parlament, aby zvolil štyroch kandidátov, z ktorých vymenuje zvyšných dvoch chýbajúcich ústavných sudcov. Predseda parlamentu Pavol Paška zatiaľ novú voľbu kandidátov neavizoval. 

Prezident Kiska vymenoval 26. augusta siedmich nových sudcov všeobecných súdov. Konanie o vymenovaní Judity Gabonaiovej-Hrenčukovej za sudkyňu prerušil pre vážne pochybnosti o objektívnom a nediskriminačnom prístupe výberovej komisie ku všetkým kandidátom vo výberovom konaní, v ktorom táto kandidátka uspela. 

Premiér a neúspešný kandidát na prezidenta Robert Fico pred voľbami často opakoval, že Kiska bude predĺženou rukou opozície a dobrodruhom v zahraničnej politike. Podľa politológa Jána Baránka prvých sto dní Kisku zatiaľ neukázalo, že by sa predpovede predsedu vlády naplnili. "O tomto sa budeme môcť baviť, ak začne vládnej strane vracať zákony a bude akceptovať výhrady opozície, teraz je ešte príliš skoro," hovorí Baránek. Prezident Kiska zatiaľ vetoval jeden zákon. Odmietal, aby bolo hlasovanie v Súdnej rade SR tajné, a tak národnej rade vrátil zákon o sudcoch a prísediacich. Poslanci Smeru jeho veto prelomili. S predstaviteľmi vládnej strany sa nezhodol ani v otázke vymenovania ústavných sudcov do funkcie. Zo šestice kandidátov na ústavných sudcov zvolených v parlamente vymenoval len jednu sudkyňu. Ostatní kandidáti podľa prezidenta neboli dostatočne odborne spôsobilí na zastávanie takéhoto postu. "Nepáči sa mi, že prezident nevymenoval kandidátov na ústavných sudcov ani jeho spôsob hodnotenia kandidátov," povedal agentúre SITA o prvých sto dňoch Kisku v úrade predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Róbert Madej (Smer). Hlavu štátu za jeho rozhodnutie už dávnejšie kritizoval aj premiér Fico a predseda parlamentu Pavol Paška. Piati odmietnutí kandidáti sa navyše sťažujú na ústavnom súde. "Odmietnutie sudcov, ktorých mu navrhla národná rada, sa dalo očakávať. Ja osobne to považujem za dobrý krok, lebo tá deformácia, ktorá nastala ešte pri Ivanovi Gašparovičovi pri Čentéšovi, sa teraz vrátila," myslí si politológ Baránek, podľa ktorého by bolo dobré vyjasniť si, či štát smeruje k prezidentskému režimu alebo ostáva pri parlamentnej demokracii. Krátko po nástupe do funkcie Kiska zasiahol aj do zloženia súdnej rady, keď vymenil troch jej členov, ktorých nominoval ešte jeho predchodca Ivan Gašparovič. Prezident tiež oznámil, že bude prísnejšie preverovať uchádzačov o post na všeobecný súd. V auguste takto nevymenoval sudkyňu, ktorá uspela vo výberovom konaní na súde, kde pracuje jej matka. 

Prvých sto dní využil Kiska aj na prvé zahraničné cesty, počas ktorých sa zoznámil s prezidentmi Maďarska, Česka, Poľska aj Rakúska. V septembri sa zúčastnil na dôležitom summite NATO vo Walese, kde spojencov informoval o tom, že Slovensko bude dávať viac peňazí na obranu. Aliancii ponúkol zriadenie logistického centra NATO v Poprade, ktoré by malo slúžiť aj na prepravu munície. "Ukazuje sa, že zahraničná politika vôbec nie je jeho slabá stránka. Mne pán prezident Kiska v oblasti zahraničnej politiky pripadá ako človek, ktorý zatiaľ neurobil jedinú chybu narozdiel od predchádzajúceho prezidenta Ivana Gašparoviča. Prezident je predovšetkým človek, ktorý si jasne uvedomuje, že Slovensko je súčasť Západu, EÚ a NATO a podľa toho sa chová aj rozpráva," myslí si predseda zahraničného výboru parlamentu František Šebej (Most-Híd). Ján Baránek podotýka, že od nástupu Kisku do funkcie možno pozorovať nesúlad v smerovaní zahraničnej politiky medzi prezidentom a premiérom, ktorý sa prejavuje v otázke krízy na Ukrajine. "Prezident prispel k polarizácii pohľadu na ukrajinský konflikt, čím nechcem povedať, že prispel dobre alebo zle. Sú tu však dva odlišné názory, ktoré nie sú kompatibilné," tvrdí politológ narážajúc na vyjadrenia premiéra Fica, ktorý sám seba označuje za odporcu sankcií a vyhlasuje, že je proti základni NATO na Slovensku. 

Ani iný názor prezidenta Kisku na dianie na Ukrajine podľa Baránka neznižuje jeho popularitu medzi ľuďmi. Podľa augustového prieskumu agentúry Polis Slovakia je hlava štátu druhým najpopulárnejším politikom. Dôveruje mu 20,5 percenta opýtaných, kým dlhodobo najpopulárnejšiemu Robertovi Ficovi verí 34 percent respondentov. Kiska pravidelne komunikuje s občanmi na svojom profile na Facebooku, kde má viac než 130-tisíc fanúšikov. Vzdal sa svojho mesačného platu v prospech ľudí v núdzi a stretáva sa so sociálne odkázanými. "Zatiaľ neurobil nič také, čo by mu malo znížiť podporu. Skôr naopak, vystupuje ako ľudový prezident. Verím, že veľa ľuďom to môže byť sympatické," tvrdí Baránek. Na druhej strane, politológovi sa nepáči Kiskov prístup k petícii za referendum o ochrane rodiny z dielne Aliancie za rodinu, pod ktorú sa podpísalo viac ako 400-tisíc ľudí. Hlava štátu nechala referendum preskúmať ústavnému súdu. "Netvrdím, že to, čo spravil, nie je legitímne, len to nie je kompatibilné s jeho predvolebnými vyhláseniami, lebo vtedy to reálne sľúbil, že to spojí s komunálnymi voľbami," ukončil Baránek. 

O priazeň voličov v prezidentských voľbách sa uchádzal Andrej Kiska ako nestranícky a nezávislý kandidát. V prvom kole prezidentských volieb 15. marca získal 24 percent a skončil druhý za premiérom a predsedom strany Smer-SD Robertom Ficom, ktorý získal 28 percent. Obaja postúpili do druhého kola voľby, ktoré sa konalo 29. marca a v ňom získal Andrej Kiska 59,38 percenta odovzdaných hlasov. Inaugurácia Kisku do úradu prezidenta sa uskutočnila 15. júna.