Prezident Kiska nepodpísal novelu zákona na sprísnenie registrácií cirkví, zmeny v štátnej službe a jasličkový zákon

Poslanci SNS v novele presadzujú, aby na registráciu cirkvi a náboženskej spoločnosti bolo potrebných aspoň 50.000 plnoletých členov - občanov SR s trvalým pobytom na Slovensku. V súčasnosti treba na registráciu 20.000 členov. Novela má podľa poslancov SNS eliminovať špekulatívne registrácie údajných cirkví a náboženských spoločností s hlavným cieľom registrácie – získania finančných príspevkov od štátu.

Podmienky na registráciu cirkví a náboženských spoločností sa sprísnia od marca.

Opätovne nepodpísal zmeny v štátnej službe

Prezident SR Andrej Kiska opätovne nepodpísal novelu zákona o štátnej službe. Zmeny však budú platiť, keďže poslanci jeho prvé veto prelomili na februárovej schôdzi parlamentu. Kiska zákon prvýkrát vetoval, pretože podľa jeho slov narúša vyváženosť postavenia niektorých zákonom zriadených kancelárií.

Cieľom samotného zákona z dielne Úradu vlády SR je zabezpečiť odpolitizovanú štátnu správu. V záujme skvalitnenia výkonu štátnej služby sa má zriadiť Rada pre štátnu službu, ktorá má byť nezávislým koordinačným a monitorovacím orgánom. Jeho základnou úlohou bude ochrana princípov, na ktorých je štátna služba budovaná, a dohľad nad dodržiavaním etického kódexu štátneho zamestnanca.

Opäť nepodpísal jasličkový zákon, platiť bude aj bez jeho podpisu

Prezident SR Andrej Kiska sa rozhodol opäť nepodpísať novelu zákona o sociálnych službách, teda tzv. jasličkový zákon. Parlamentu právnu normu už raz vrátil na opätovné prerokovanie, plénum však prelomilo jeho veto a novelu opätovne schválilo 31. januára tohto roka. Novela tak bude platiť bez prezidentovho podpisu.

Kiska navrhoval poslancom vypustiť tie body, ktoré ustanovujú novú sociálnu službu zameranú na zosúlaďovanie rodinného a pracovného života. Ako dôvod uviedol, že spôsob zavedenia tejto služby je neprimerane diskriminačný voči niektorým skupinám rodičov a detí.

Podľa schváleného zákona majú byť oprávnenými prijímateľmi len rodičia, respektíve zákonní zástupcovia, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť alebo študujú dennou formou na strednej či vysokej škole. "Obmedzenie novej sociálnej služby na zosúlaďovanie pracovného a rodinného života rodičov preto diskriminuje niektoré deti v prístupe k službám, ktoré môžu významne ovplyvniť kvalitu ich života v dospelosti," uviedol Kiska.