Pred 25 rokmi znovuobnovila svoju politickú činnosť Slovenská národná strana

SNS bola v 19. storočí stranou intelektuálov a evanjelikov. Jej zakladajúci členovia boli pri všetkých štátotvorných udalostiach (Memorandum národa slovenského 1861, vznik Matice slovenskej 1863, Kongres národností 1875, neskôr boli pri vzniku Slovenskej národnej rady 1918, Deklarácii slovenského národa 1918, vyhlásení tzv. Slovenského štátu 1939 a i.). Až do roku 1918 bola jedinou politickou stranou v Rakúsko-Uhorsku. V roku 1938 vstúpila do Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS). Po druhej svetovej vojne jej komunistický režim zakázal obnoviť činnosť. Vždy sa snažila o administratívnu a kultúrnu autonómiu pre Slovensko.

Novodobá história SNS sa začala písať v decembri 1989. V Bratislave sa vytvorilo organizačné jadro, ktoré sa rozhodlo obnoviť Slovenskú národnú stranu a pokračovať v jej tradícii. Na jej začiatku stáli M. Stano, V. Miškovský, J. Molnár, M. Andel, V. Sojka, A. Adamica, M. Gregor a i. Vo februári 1990 vyšiel v tlači návrh programu SNS, ktorým sa prihlásili k dedičstvu a hodnotám strany z rokov 1871 - 1938 (národné, kresťanské a sociálne zásady, vlastenectvo, sloboda, národná jednota, zvrchovanosť, národná hrdosť a i). SNS sa masovo rozrastala, prichádzali aj ľudia, ktorí boli rozčarovaní z postoja novovzniknutého Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) k otázke slovenského národného programu.

Ministerstvo vnútra zaregistrovalo SNS v registri politických strán a hnutí 7. marca 1990. Dňa 21. marca 1990 strana zverejnila svoje Programové vyhlásenie, v ktorom bolo jedným z hlavných cieľov dosiahnuť úplnú štátnu samostatnosť Slovenska. Spolu so Štúrovou spoločnosťou zorganizovali 29. marca toho roku mnohotisícovú demonštráciu v Bratislave. Bola to reakcia na novoprijatý zákon Federálneho zhromaždenia Československej socialistickej republiky (FZ ČSSR) o zmene názvu štátu (Československá socialistická republika sa premenovala na Československú federatívnu republiku). Na základe tohto protestu FZ ČSSR zmenilo názov republiky na Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku (ČSFR, 20. apríla 1990). V apríli začal Miškovský vydávať noviny Slovenský národ. K SNS sa pripojil Anton Hrnko, ktorý stranu profiloval a pričinil sa o naplnenie jej programových cieľov v nasledujúcich rokoch.

Ustanovujúci snem SNS sa konal 19. mája 1990 v Žiline. Išlo o stretnutie sympatizantov a členov strany. Keďže ústredie strany sa nevedelo dohodnúť na mene predsedu strany (v Bratislave sa medzi sebou sporili M. Andel a M. Gregor), usporiadateľ snemu Ján Slota navrhol za predsedu Víťazoslava Mórica (predsedom bol do marca 1991). Snem sa s týmto návrhom stotožnil a okrem prvého predsedu zvolil aj Ústrednú radu a prijal volebný program pre júnové voľby do FZ ČSFR a Slovenskej národnej rady (SNR).

V prvých slobodných parlamentných voľbách v júni 1990 SNS získala 13,94 percenta voličských hlasov. Národniari sa stali treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku (po Verejnosti proti násiliu a KDH). Do SNR sa dostalo 22 jej poslancov. Koncom júna 1990 požadovala SNS na pôde parlamentu vyhlásenie zvrchovanosti Slovenskej republiky (SR) ako predpoklad ďalšieho štátoprávneho vývinu slovenského národa (poslanec A. Hrnko). Na protest proti nedemokratickým praktikám SNR pri prerokovávaní tzv. koaličného návrhu jazykového zákona opustili 25. októbra 1990 poslanci SNS rokovaciu sálu a pred budovou parlamentu začala skupina občanov (M. Podhradská, D. Jankovichová, P. Pastorek, M. Bystrický, M. Birošík, J. Müller a i.) protestnú hladovku.

Presne rok po svojej registrácii, 7. marca 1991, predložila SNS ako prvá politická strana návrh novej Ústavy SR. Slovensko sa malo stať nezávislým a suverénnym štátom s demokratickou republikánskou formou vlády. Poslanci SNS iniciovali alebo podporili všetky štátotvorné dokumenty a iniciatívy, ktoré viedli k vzniku samostatnej Slovenskej republiky. V rokoch 1990 - 2002 boli neustále parlamentnou stranou. Momentálne je SNS mimoparlamentnou stranou, vo voľbách v roku 2012 získala 4,55 percenta hlasov.