Pred 25 rokmi zanikol Zväz sovietskych socialistických republík

Jeho zakladajúcimi zväzovými republikami boli Ruská sovietska federatívna socialistická republika, Ukrajinská sovietska socialistická republika, Bieloruská sovietska socialistická republika a Zakavkazská sovietska federatívna socialistická republika, ktorej súčasťou boli Arménsko, Azerbajdžan a Gruzínsko.

Zánik ZSSR sa spája najčastejšie s príchodom politika Michaila Gorbačova na najvyššie posty v Komunistickej strane Sovietskeho zväzu (KSSZ) a vo vedení štátu. Politbyro Ústredného výboru (ÚV) KSSZ zvolilo 11. marca 1985 Gorbačova za generálneho tajomníka KSSZ. O dva roky neskôr Gorbačov predniesol návrh, aby bol zrušený desaťročia zaužívaný systém menovania straníckych funkcionárov zhora nadol. V živote sovietskej spoločnosti sa začal presadzovať fenomén svetovými politológmi nazvaný "glasnosť" a "perestrojka".

Najvýraznejšiu stopu zanechal Gorbačov na medzinárodnom fóre, keď obnovil stretnutia najvyšších predstaviteľov ZSSR a USA v záujme zlepšenia vzťahov so Západom. Za svoj najdôležitejší cieľ považoval ukončenie pretekov v zbrojení a tak v roku 1985 navrhol zmrazenie ďalšieho rozmiestňovania rakiet stredného doletu v Európe a moratórium na skúšobné jadrové pokusy pod zemou.

K prvému stretnutiu 40. amerického prezidenta Ronalda Reagana s Gorbačovom došlo vo švajčiarskej Ženeve v novembri 1985. Ich druhé stretnutie na najvyššej úrovni sa uskutočnilo na Islande v Reykjavíku v októbri 1986. Dohodli sa, že USA a ZSSR za desať rokov zlikvidujú všetky svoje balistické rakety.

Krátko predtým sa vo švédskom Štokholme predstavitelia 35 štátov zišli na zasadnutí Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, na ktorej sa dohodli na včasnom informovaní o pohybe vojsk. Krajiny Varšavskej zmluvy súhlasili s povinnou inšpekciou svojich vojsk zástupcami Severoatlantickej aliancie (NATO) a neutrálnych štátov.

Vnútropolitický vývoj v ZSSR však nebol tak jednoznačne úspešný ako pôsobenie Gorbačova v diplomacii. V júli 1988 sa na 19. celozväzovej konferencii KSSZ zostril spor medzi generálnym tajomníkom KSSZ a moci zbavenými členmi vedenia strany. Vznikol nový zastupiteľský zbor, ktorý mal nahradiť Najvyšší soviet ZSSR. Reformy v politickej oblasti mali pozitívny dopad na slobodu a rozvoj demokracie. Ekonomická situácia krajiny sa zhoršovala, čo viedlo v ZSSR k znovuzavedeniu lístkového systému na základné potraviny.

Hlavným oponentom Gorbačova bol Boris Jeľcin, ktorý vo voľbách získal poslanecký mandát a stal sa tak 12. júna 1991 prvým slobodne zvoleným prezidentom Ruskej federácie (RF). Bol presvedčený, že je potrebné urýchliť transformáciu na trhovú ekonomiku.

Dôležitú úlohu v rozpade ZSSR zohral aj vnútrostranícky a štátny prevrat 18. augusta 1991. Proklamovaným dôvodom mala byť neschopnosť Michaila Gorbačova viesť krajinu pre zlý zdravotný stav. Gorbačov bol v tom čase na Kryme. V priebehu týždňa väčšinu vodcov prevratu zatkli. Jeľcin vyzval na občiansku neposlušnosť, pučistov označil za zločincov, prevzal kontrolu nad vojskom na území Ruska a zastavil činnosť komunistickej strany. Augustové udalosti v roku 1991 viedli k neodvratnému zániku sovietskeho impéria. Emancipáciu vnútri ZSSR začali pobaltské štáty už v roku 1990 a po potlačení štátneho prevratu začali vyhlasovať nezávislosť aj ostatné republiky ZSSR. V Moskve došlo k zrušeniu celozväzových inštitúcií a mnohých ministerstiev.

Pobaltské republiky vyhlásili nezávislosť do 4. novembra 1991, o mesiac neskôr - 8. decembra 1991 - prezidenti Ruska a Ukrajiny Boris Jeľcin a Leonid Kravčuk presvedčili predsedu Najvyššieho sovietu Bieloruska Stanislava Šuškieviča, aby súhlasil s rozpustením Sovietskeho zväzu a jeho nahradením voľným združením - Spoločenstvom nezávislých štátov (SNŠ). K tomuto kroku sa 21. decembra 1991 pripojilo 11 ďalších zväzových republík.

Vznik SNŠ bol potvrdený v Alma-Ate, mimo zoskupenia zostali iba pobaltské štáty Lotyšsko, Estónsko a Litva, ako aj Gruzínsko.

Prvý a zároveň aj posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov abdikoval na úrad 25. decembra 1991 a 31. december 1991 znamenal definitívny zánik ZSSR.