BRATISLAVA – V rámci príprav na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie vzniknú na európskej, ale aj na slovenskej úrovni koordinačné mechanizmy. Vyplýva to z materiálu o príprave na brexit, ktorý tento týždeň schválila vláda. V nadväznosti na aktiváciu článku 50, ktorý Briti aktivovali 29. marca, lídri EÚ27 prijmú v sobotu v Bruseli usmernenia definujúce hlavné rámce a princípy pre rokovania.
Pokiaľ ide o rokovania na európskej úrovni, Rada pre všeobecné záležitosti (GAC) poverí Európsku komisiu, aby začala rokovania. Prijme aj smernice na rokovania, ktorými sa bude riadiť vzťah medzi Radou a vyjednávačom EÚ Michelom Barnierom a ktoré budú predstavovať jeho rokovací mandát. Negociačné smernice sa môžu podľa potreby meniť a dopĺňať, aby reflektovali vývoj usmernení Európskej rady.
Barnier bude pravidelne informovať premiérov na Európskej rade a Radu a Európsky parlament. Ten bude mať takisto informácie aj od predsedníctva pred a po zasadnutí GAC.
Nová pracovná skupina Rady pre článok 50 pripravuje zasadania Coreper a GAC. Mala by začať fungovať pravdepodobne od mája. Bude sa zaoberať všetkými aspektmi rokovaní v rámci článku 50. Bude mať stáleho predsedu z Generálneho sekretariátu Rady, pričom bude slúžiť ako platforma na nachádzanie spoločných negociačných pozícií EÚ27. Každý členský štát bude mať v skupine jedného stáleho člena, zástupcu Stáleho zastúpenia pri EÚ, a jedno miesto pre experta za konkrétnu, aktuálne prerokúvanú oblasť. Pracovná skupina bude zastrešovať aj rokovania Rady v sektorálnych otázkach, čo by malo uľahčiť vnútroštátnu koordináciu v členských štátoch.
V súvislosti s nastavením procesov na úrovni EÚ je potrebné stanoviť aj štruktúru vnútroštátnej koordinácie. Hlavným koordinátorom bude rezort diplomacie, nutná je ale aktívna účasť všetkých rezortov a pružná spolupráca. Vytvorí sa medzirezortná koordinačná skupina pre brexit na úrovni štátnych tajomníkov aj medzirezortná pracovná skupina pre brexit na úrovni generálnych riaditeľov a sieť rezortných koordinátorov.
Úlohou medzirezortnej koordinačnej skupiny je vytvorenie politického rámca pre koordináciu postupov pri príprave národných pozícií. Vytvorí sa tým platforma pre strategické diskusie a priestor pre komunikáciu so sociálnymi partnermi, mimovládnym sektorom a akademickou obcou o národných pozíciách. Predsedom je štátny tajomník MZVaEZ SR Ivan Korčok a členmi štátni tajomníci za každý rezort. Podľa potreby prizvú aj hospodárskych a sociálnych partnerov a mimovládky.
Úlohou medzirezortnej pracovnej skupiny na úrovni generálnych riaditeľov je koordinácia postupov a príprava pozícií vo vzťahu k rokovaniam so Spojeným kráľovstvom. Predsedom pracovnej skupiny je generálny riaditeľ sekcie európskych záležitostí MZV. Základnými cieľmi pracovnej skupiny bude medzirezortná výmena informácií, informovanie o oblastiach, primárne v rámci sektorálnych politík, ktoré sú v rozpore s národnými záujmami, a koordinácia postupov pri príprave národných pozícií. V prípade potreby flexibilnejšieho prístupu prichádza do úvahy aj alternatíva rokovania vo formáte vybraných rezortov ku konkrétnym a zároveň citlivým otázkam.
V rámci budovania siete koordinátorov nominovali jednotlivé rezorty kontaktné osoby priamo zodpovedné za koordináciu agendy brexitu vo vnútri rezortu, ako aj smerom k národnému koordinátorovi – MZV. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť funkčnú a rýchlu výmenu informácií na príslušných rezortoch v riadiacej pôsobnosti generálnych riaditeľov, ktorí budú schopní flexibilne odpovedať na konkrétne otázky a prijímať rozhodnutia.
Svoju úlohu v procese brexitu bude mať aj Výbor NR SR pre európske záležitosti. Bude musieť schváliť stanovisko SR k návrhu usmernení Európskej rady definujúce rámce pre rokovania o brexite. Rozhodnutie o otvorení rokovaní o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ nebude v Rade schvaľované riadnym legislatívnym postupom, teda kvalifikovanou väčšinou, ale pôjde o nelegislatívny akt, ku ktorému bude treba vypracovať a zaslať Výboru NR SR pre európske záležitosti riadne predbežné stanovisko. Súčasťou návrhu rozhodnutia Rady bude okrem určenia vyjednávača, ktorým bude Európska komisia, aj mandát na rokovania. Eurovýbor by mal schváliť aj negociačné smernice Rady adresované vyjednávačovi a ďalšie stanoviská, ktorých potreba vyplynie z rokovaní o brexite.
Britský veľvyslanec pri EÚ Tim Barrow 29. marca odovzdal predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi list podpísaný britskou premiérkou Theresou May. Spojené kráľovstvo tak aktiváciou článku 50 oficiálne požiadalo o odchod z Európskej únie.
Briti o odchode rozhodli v referende, ktoré sa konalo vlani 23. júna. Vtedajší premiér a zástanca zotrvania v EÚ David Cameron po referende odstúpil, nahradila ho vtedajšia ministerka vnútra Theresa May. Hoci bola takisto v tábore zástancov za zotrvanie krajiny v EÚ, podľa doterajších vyjadrení chce presadzovať tvrdý brexit, čiže úplný odchod zo spoločného trhu EÚ. Rokovania o odchode by sa mali skončiť do dvoch rokov, pokiaľ ich lídri jednomyseľne nepredĺžia. Dohodu s Britániou môže vetovať ktorákoľvek krajina EÚ vrátane samotnej Británie. Situáciu neuľahčujú predčasné voľby, ktoré Theresa May neočakávane ohlásila na 8. júna. Podľa analytikov predčasnými voľbami, ktoré v minulosti niekoľkokrát odmietla, chce posilniť pozíciu svojej Konzervatívnej strany, ktorá v prieskumoch dosahuje až 50-percentnú podporu. Zvyšné tri strany – labouristi, liberáli a UKIP by tak pohodlne odstavila od moci, zhodujú sa odborníci.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies