Poslanci ukončili rozpravu k novele zákona o dani z príjmov

Ako na záver uviedol, cieľom vlády je cez túto novelu zvýšiť daňovú spravodlivosť a posilniť boj proti daňovým únikom. Pripomenul aj niektoré významné zmeny, ktoré návrh prinesie, ako je zavedenie virtuálnych registračných pokladníc či zvýšenie percentuálneho podielu obcí na dani z príjmov. Zaujímavosťou je, že novelou zákona sa umožní štátnemu Tiposu prevádzkovať novú lotériovú hru Eurojackpot, ktorá sa prevádzkuje v rámci európskeho hospodárskeho priestoru. 

Podstatnejšie zmeny však prináša návrh novely pre samotných podnikateľov. V rámci rozpravy si najmä opoziční poslanci zrejme najviac všímali návrh na predĺženie odpisov v rámci niektorých skupín, najmä pri nevýrobných nehnuteľnostiach zo súčasných 20 na 40 rokov. Tento postup sa nepozdáva ani opozičnému poslancovi Eugenovi Jurzycovi. Okrem toho, že táto zmena môže podnikateľom nabúrať ich finančné plány, podľa Jurzycu tiež znižuje udržateľnosť verejných financií. Vláda síce vyberie viac peňazí na daniach teraz, o to menej však vyberie v budúcnosti. "Rozumné by bolo, keby zvýšenie odpisovej doby bolo rozšírené na dlhšie časové obdobie,“ povedal vo svojom príhovore. 

Zároveň kritizoval, že vláda pristupuje k takýmto zmenám, ktoré síce dočasne zvýšia jej príjmy, do budúcnosti však už nehľadí. "Je to signál investorom a potenciálnym investorom, že Slovensko je krajina, kde keď premiér povie, že pred voľbami chystá sociálny balíček, tak sa spravia zásadné zmeny v podnikaní,“ uviedol. Okrem toho sa novelou zavádza často medializované obmedzenie obstarávacej ceny osobného automobilu, ktorú možno uplatniť do nákladov, pre podnikateľov s nízkym daňovým základom. Zavádza sa tiež podpora výskumu a vývoja stanovením dodatočnej odpočítateľnej položky na náklady na výskum a vývoj vo výške 25 % zo skutočných nákladov. Ani toto opatrenie sa však nevyhlo kritike z radov opozície, keďže považujú jeho formuláciu za príliš jednoduchú, ktorá vytvára priestor na zneužívanie. 

Viacero opatrení z pôvodného znenia návrhu z dielne rezortu financií však prejde zmenami. Potvrdil to aj podpredseda vlády Ľubomír Vážny. Okrem takmer šiestich desiatok úprav v rámci spoločnej správy, medzi ktorými je napríklad aj vypustenie zoznamu majetku, ktorý môže byť okrem podnikania využívaný aj na súkromné účely, či ponechania 80 % paušálnych nákladov na pohonné látky, by malo prejsť aj viacero poslaneckých pozmeňujúcich návrhov. 

Predkladateľ totiž podľa Vážneho akceptuje napríklad návrh Daniela Lipšica o oslobodení odmeny oznamovateľovi protispoločenskej činnosti od dane, prejde zrejme aj návrh na stanovenie minimálnej sumy prijatých nepeňažných plnení pre lekárov na 10 eur za štvrťrok, do ktorej takéto plnenia zdaňovať nebudú musieť. Na druhej strane však predkladateľ neakceptuje návrh poslanca Jozefa Kollára, ktorý chcel, aby nové odpisové pravidlá platili až na majetok obstarávaný po 1. januári budúceho roku, keďže tvrdil, že môže ísť o retroaktivitu. Ministerstvo financií svoj odmietavý postoj obhajuje tým, že by to znamenalo negatívny dopad na rozpočet verejnej správy. 

Poslanci v stredu prešli aj druhé čítanie k novele zákona o štátnej štatistike. Podľa nej by sa mala komunikácia podnikateľských subjektov so Štatistickým úradom SR pri zisťovaní štatistických údajov vykonávať výhradne elektronickou formou. Okrem elektronizácie komunikácie úradu so spravodajskými jednotkami je tiež cieľom novely integrovať do zákona požiadavky Kódexu postupov pre európsku štatistiku. Druhým čítaním prešiel aj návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o prevode a mutualizácii príspevkov do jednotného fondu na riešenie krízových situácií, ktorý súvisí so záväzkami v súvislosti s vytváraním bankovej únie.