BRATISLAVA - Priekupníkov s anabolikami bude štát od budúceho roku trestať prísnejšie. Kým doteraz hrozilo väzenie iba tým, ktorí ich podávali deťom do 18 rokov alebo aktívnym športovcom, po novom tak bude aj v prípade ich dovozu, distribúcie či predaja. Doterajšie tresty sa sprísnia tiež. Počíta s tým novelizácia Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti, ktorú dnes 81 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR.
Ako poukázalo ministerstvo, prevažná väčšina európskych krajín postihuje trestnoprávnou úpravou podávanie anabolík alebo obchodovanie s nimi en bloc, teda bez akejkoľvek špecifikácie spôsobu alebo následku konania, ako tomu je na Slovensku. V prípade nelegálneho obchodovania s neregistrovanými a falošnými liekmi, vrátane predaja anabolík, ide pritom podľa ministerstva o spoločensky vysoko nebezpečné konanie s prvkami organizovanosti, často s medzinárodným prepojením.
Väzenie až na tri roky bude hroziť tomu, kto bude vo väčšom rozsahu podávať alebo predávať anaboliká. Pokiaľ bude páchateľ v činnosti pokračovať, po druhý raz mu už bude hroziť väzenie od troch do ôsmich rokov. Rovnako to bude v prípade, ak pôjde o organizovanú športovú činnosť alebo predaj či distribúciu v značnom rozsahu. Pokiaľ by išlo o činnosť veľkého rozsahu, alebo by takýmto konaním došlo k ujme na zdraví alebo smrti, bude hroziť páchateľovi trest odňatia slobody na päť až 12 rokov. Ten, kto spôsobí ťažkú ujmu alebo smrť viacerých osôb, dostane 10- až 12-ročné väzenie.
Slovensko sa podľa ministerstva považuje za jednu z významných zdrojových krajín v Európe vo vzťahu k anabolikám a iným látkam s hormonálnym účinkom. "Cieľové európske krajiny zakazujú a trestne postihujú samotnú držbu týchto látok bez príslušného povolenia. SR napriek tomu za platnosti súčasnej právnej úpravy takzvaného 'anabolického paragrafu' nemôže byť plnohodnotným partnerom pre zahraničné justičné orgány," zdôvodnilo potrebu zmeny.
Konanie o sťažnostiach obvinených a odsúdených bude jednoduchšie
Konanie o sťažnostiach obvinených a odsúdených bude od januára jednoduchšie. Slovenské ústavy na výkon väzby a trestu sú totiž sťažnosťami zahltené. Ministerstvo spravodlivosti SR preto pripravilo osobitný postup pri vybavovaní sťažností, ktorý je súčasťou novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ZVJS). Dnes ju 110 hlasmi schválili poslanci NR SR.
V roku 2013 obvinení a odsúdení podali 493 sťažností, vlani 467 a tento rok ku koncu mája 228 sťažností. Približne tri štvrtiny sťažností rieši Generálne riaditeľstvo ZVJS. Podľa ministerstva súčasný spôsob ich vybavovania je zdĺhavejší, preto sa má zjednodušiť. Ústav alebo generálne riaditeľstvo zboru budú mať po novom možnosť bezprostredne reagovať na prípadné porušenie práv a zabezpečiť urýchlené odstránenie negatívnych zásahov.
Nový postup napríklad zakotví, že sťažovateľ sa musí domáhať v sťažnosti svojich individuálnych práv a odstránenie ich nedostatku musí byť v pôsobnosti organizačnej zložky zboru. Vybavovať sa tak nebudú podania, v ktorých obvinený alebo odsúdený kladie otázky, vyjadruje názory, predkladá žiadosti alebo návrhy, ale neuvádza, ochrany akých práv sa domáha.
Novela reaguje aj na ďalšie nedostatky, ktoré vyplynuli z praxe. Okrem iného napríklad rozširuje možnosti, kedy môžu príslušníci zboru použiť ochrannú kuklu. Budú tak môcť urobiť i v prípade zabránenia výtržnostiam alebo pri bitke medzi obvinenými či odsúdenými. Rovnako sa to týka aj prípadu eskorty obvinených osôb, ktoré sú podozrivé zo spáchania obzvlášť závažného zločinu.
Vzhľadom na veľký počet vykonávaných eskort odsúdených a promptnosť ich nariaďovania sa rozširujú prípady, kedy tak môže riaditeľ ústavu spraviť. Týkať sa to bude poskytnutia zdravotnej starostlivosti, lekárskej posudkovej činnosti, vzdelávania či vykonávania prác. Výnimočne na bezprostredne nevyhnutné zaistenie bezpečnosti a poriadku v ústave.
Pravidlá pre sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa upravia
Pravidlá pre sprístupňovanie informácií na opakované použitie sa upravia. Zmeny sa dotknú aj múzeí, knižníc, archívov, galérií, divadiel či akademických knižníc, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Prináša ich novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú dnes 76 hlasmi schválili poslanci Národnej rady SR. Opakovaným použitím je použitie informácie na iný účel, ako bol pôvodný, s ktorým bola informácia vytvorená.
Po novom má platiť, že povinná osoba bude musieť sprístupniť informáciu na opakované použitie a nezostane to na jej svojvôli. Povinnými osobami sú napríklad štátne orgány či samosprávy a iné právnické a fyzické osoby. "Návrh zákona prináša zásadnú zmenu v tom, že už nebude na posúdení (svojvoľnom rozhodnutí) povinnej osoby, či bude informácie v režime opakovaného použitia informácií sprístupňovať," uvádza sa v návrhu.
Zmeny v zákone sa majú týkať aj akademických knižníc, múzeí, galérií či archívov, ktoré sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila. Aj tieto by mali informáciu na opakované použitie zverejňovať. Doteraz mali výnimku. "Rovnako sa výnimka z povinnosti sprístupňovať nevzťahuje na múzeum, galériu, knižnicu, archív a divadlo, avšak len za podmienky, že sú povinnou osobou alebo ich povinná osoba zriadila," vysvetľujú predkladatelia.
Naďalej však má platiť výnimka v prípade, že ide o majetkové práva duševného vlastníctva. "Ostáva na posúdení múzea, knižnice, akademickej knižnice a archívu, či umožní sprístupnenie informácií na účel opakovaného použitia," píše sa v návrhu. Novela zákona ďalej zavádza marginálne náklady a týka sa aj digitalizácie kultúrneho dedičstva.
Poslanci schválili trestnú zodpovednosť právnických osôb, štátu sa netýka
Za spáchanie trestného činu už nebudú trestaní len ľudia, ale aj právnické osoby. Od júla 2016 im budú hroziť rôzne tresty od zrušenia firmy cez peňažné pokuty či zákaz účasti na verejnom obstarávaní. Vyplýva to zo zákona o trestnej zodpovednosti právnických osôb, ktorý dnes 119 hlasmi schválili poslanci NR SR.
Trestnej zodpovednosti však nebudú podliehať všetky právnické osoby. "Vylúčenie trestnej zodpovednosti právnických osôb sa týka najmä štátu a jeho orgánov, ako aj iných štátov či medzinárodných organizácií, čo zodpovedá aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky," uvádza sa v zákone. Trestnú zodpovednosť však bude možné vyvodiť voči podnikom s majetkovou účasťou štátu alebo samosprávam.
Právna norma prináša katalóg trestných činov, za spáchanie ktorých majú firmy pykať. Postihované budú aj daňové trestné činy. V katalógu nechýbajú ani trestné činy týkajúce sa obchodovania s drogami, ľuďmi, sexuálne násilie, legalizácia príjmu z trestnej činnosti či neoprávnený zásah do počítačového systému, údaja, neoprávnené zachytávanie počítačových údajov, ale aj výroba a držba prístupového zariadenia, hesla do počítačového systému alebo iných údajov.
Ďalej to budú trestné činy ako neoprávnené zamestnávanie, poškodzovanie finančných záujmov EÚ, falšovanie peňazí, všeobecné ohrozenie, nedovolené ozbrojovanie a obchodovanie so zbraňami, alebo aj trestné činy týkajúce sa mafie, extrémizmu, terorizmu, detskej pornografie, poškodzovania životného prostredia. V zozname sú aj prijímanie úplatku, podplácanie, nepriama korupcia, prevádzačstvo a ďalšie.
Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Róbert Madej (Smer-SD) do zoznamu cez pozmeňujúci návrh doplnil aj trestné činy úžery, poškodzovania spotrebiteľa a nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi.
Za spáchanie trestných činov majú hroziť rôzne tresty, a to zrušenie právnickej osoby, prepadnutie majetku, veci, zákaz činnosti, zákaz prijímania dotácie alebo subvencie, zákaz prijímať pomoc a podporu z eurofondov, zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, zverejnenie odsudzujúceho rozsudku aj peňažný trest. Jeho výška môže byť od 1500 až do 1,6 milióna eur.
Exminister spravodlivosti a poslanec Daniel Lipšic (OĽaNO-NOVA) kritizoval, že v zákone chýba množstvo ekonomických trestných činov. On sám preto cez pozmeňujúci návrh presadzoval trestanie PO aj za nevyplatenie mzdy a odstupného, neoprávnené vyrobenie a používanie elektronického platobného prostriedku, podvod, úverový podvod, subvenčný podvod, podvodný úpadok, zavinený úpadok, legalizácia príjmu z trestnej činnosti, poškodzovanie veriteľa, nepovolený hazard, podvodné konanie v podnikaní či machinácie pri verejnom obstarávaní. "Prečo nechcete aj toto stíhať? Najdôležitejšie trestné činy, ktorých sa dopúšťajú PO, tam zahrnuté nie sú. Pokiaľ viem, väčšina krajín EÚ vzťahuje na PO všetky trestné činy a nemajú taxatívny výpočet, že len na niektoré," zdôraznil opozičný poslanec. Jeho návrh však neprešiel.
Lipšicovi sa tiež nepáčilo, že vládny návrh zákona neobsahuje odstupňované pokuty pre PO a hovorí len o rozpätí od 1500 eur po 1,6 milióna eur. Preto cez pozmeňujúci návrh navrhoval zavedenie piatich sadzieb, ktoré kopírujú trestné sadzby pri fyzických osobách s rozpätím pokút od 2000 eur v prvej sadzbe až do 20 miliónov eur v piatej. Pri opakovane spáchanom trestnom čine by sa dolné a horné hranice mali zvyšovať o tretinu. Ani s touto iniciatívou však neuspel.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies