ATÉNY - Grécka vláda očakáva, že Európa poskytne jej krajine urgentnú finančnú pomoc po tom, ako parlament urobil kľúčový krok a schválil požadovaný prvý balík reforiem. Urobil tak aj za cenu protestov Grékov v uliciach Atén a rozkolu vo vládnej strane Syriza, v ktorej mnohí poslanci hlasovali proti opatreniam. Informovali o tom agentúry Reuters a AP.
Tesne po polnoci dnes grécky parlament v pomere hlasov 229 za a 64 proti odhlasoval prvý balík reforiem a úsporných opatrení. Ich súčasťou je zvyšovanie daní a ďalšie škrty vo výdavkoch. Súhlas parlamentu však premiérovi Alexisovi Tsiprasovi zabezpečili najmä opozičné strany. Takmer 40 poslancov jeho strany Syriza hlasovalo proti, a to vrátane bývalého ministra financií Janisa Varufakisa a ministra energetiky Panagiotisa Lafazanisa.
Podľa Tsiprasa bol však súhlas s opatreniami nevyhnutný. Ako povedal pred hlasovaním parlamentu, "vláda mala veľmi obmedzenú možnosť výberu: Buď dohodu, s ktorou do veľkej miery nesúhlasí, alebo chaotický bankrot".
Grécka vláda teraz očakáva, že ďalší krok urobí eurozóna a Európska centrálna banka (ECB), ktorá núdzovými úvermi drží grécke banky nad vodou. Ministri financií eurozóny dnes v rámci telekonferencie rokujú o pomoci Grécku, pričom by mali rozhodnúť o poskytnutí preklenovacieho úveru krajine vo výške 7 miliárd eur.
Atény potrebujú peniaze už v najbližších dňoch, aby mohli v pondelok 20. júla uhradiť splátku dlhu voči ECB. Rokovania o samotnom treťom balíku pomoci by totiž mali trvať asi štyri týždne. Grécko pritom už 30. júna a následne 13. júla neuhradilo splátky dlhu voči Medzinárodnému menovému fondu (MMF). Nedoplatky voči fondu tak predstavujú okolo 2 miliárd eur.
Zasadať má dnes aj Rada guvernérov ECB, ktorá by mala zvážiť žiadosť Atén o navýšenie núdzového financovania gréckych bánk. Tie sú práve pre zmrazenie rozsahu núdzových úverových liniek od 29. júna zatvorené. Očakáva sa, že rada žiadosť Grécka schváli.
Pre používanie spravodajstva Netky.sk je potrebné povoliť cookies