Oznamovatelia korupcie podľa TIS nie sú dostatočne chránení

Pracovníci TIS kontaktovali krajské inšpektoráty práce s fiktívnymi prípadmi postihnutia oznamovateľov. Podľa analytičky TIS Zuzany Dančíkovej do siedmich dní odpovedal TIS na podnet len jeden krajský inšpektorát. Ďalších šesť odpovedalo do 14 dní a dva po lehote 14 dní až na telefonický kontakt. Zamestnanec má podľa TIS pritom len sedem dní na to, aby sa v prípade prepustenia obrátil na inšpektorát. "Päť z ôsmich inšpektorátov pritom nevyhodnotilo, že by mohlo ísť o oznamovateľov, ktorých je potrebné chrániť," uviedla Dančíková. Väčšina inšpektorátov podľa nej navyše nezaslala pracovníkom TIS ani všetky potrebné informácie, napríklad odkazy na bezplatnú právnu pomoc alebo neziskové organizácie. Podľa informácií Národného inšpektorátu práce od januára do septembra na Slovensku poskytli potrebnú ochranu siedmim oznamovateľom. Všetci z nich sa však v prvom rade obrátili na políciu alebo prokuratúru a tie následne kontaktovali inšpektoráty. Priamu žiadosť o ochranu od oznamovateľov však nezaznamenali.

"Na základe našich zistení sa obávame, že zákon postihne rovnaký osud ako zákon o preukazovaní majetku. Teda, že zákon bude platiť a zodpovední ho budú plniť len formálne a reálne výsledky budú absentovať," skonštatoval právnik TIS Pavel Nechala. Podľa neho vláda po zavedení novej kompetencie inšpektorátom nevyčlenila dostatočné finančné prostriedky, ani nezvýšila počty zamestnancov. "Súčasný stav preukazuje zlyhanie pri implementácii zákona v štátnej správe," vyhlásil. Ministerstvo práce by podľa neho pre zlepšenie implementácie zákona malo okrem zvýšenia finančných prostriedkov pre inšpektoráty aj účinnejšie a zrozumiteľnejšie informovať verejnosť o právach oznamovateľov nezákonnej činnosti. "Oznamovanie nekalých praktík je najúčinnejším nástrojom pri ich odhaľovaní. V súkromnom sektore až dve z piatich oznámení vedú k odhaleniu podvodov," dodal.