Opera v Sydney oslávila päťdesiatku – tu je niekoľko prekvapivých faktov, ktoré ste o nej možno nevedeli

Poznáte však niektoré z ďalších superlatívov a informácií tejto veľkolepej budovy? Slávnu operu síce poznáme všetci z typických záberov na dominantu Sydney, no o jej útrobách a niektorých tajomstvách už vieme menej.  Tu sú niektoré z nich.

Už v roku 1956 premiér Nového Južného Walesu Joseph Cahill podľa portálu euronews.com vyhlásil súťaž na výstavbu "Národnej opery v Bennelong Point", na mieste, kde sa dnes nachádza budova opery.

Rekordné náklady

Vyzval stavbárov z celého sveta, nielen Austrálčanov, aby predložili svoje návrhy. Víťazom sa stal dánsky architekt Jørn Utzon so svojím návrhom, ktorý bol vybraný ako najlepší spomedzi 223 návrhov z 28 rôznych krajín.

Podľa manažérky kultúrneho dedičstva Sydney Opera House Laury Matarese  porotcovia v návrhu videli inovatívny dizajn, ideálnu reakciu na prostredie krásneho prístavu v Sydney a fakt, že budova v sebe spájala účelnosť a krásu, bola perfektne premyslená a zároveň bola sochou - umeleckým dielom.

Náklady na projekt opery boli pôvodne odhadované na skromných 7 miliónov austrálskych dolárov (4,1 milióna eur). Nakoniec sa vyšplhali na závratných 102 miliónov austrálskych dolárov (61,1 milióna eur), pričom väčšina finančných prostriedkov pochádzala zo štátnej lotérie.

Kráľovské otvorenie

Operu v Sydney otvorila kráľovná Alžbeta II. 20. októbra 1973. Bojujúc s prudkým vetrom sa prihovorila davu ľudí na Bennelong Point a zablahoželala im k tomuto "pozoruhodnému prírastku do architektúry a kultúrneho a spoločenského života".

"Ľudský duch," povedala, "musí niekedy nabrať krídla alebo plachty a vytvoriť niečo, čo nie je len užitočné a všedné." Jej Veličenstvo navštívilo Operu pred svojou smrťou ešte štyrikrát, naposledy v roku 2006.

Arnieho návrat

S budovou opery je spojené aj meno legendy Arnolda Schwarzeneggera, ktorý práve tu v roku 1980 získal svoj posledný titul Mr. Olympia v kulturistike. Víťazstvo však sprevádzal škandál. Ľudia už nečakali, že Arnie bude ešte súťažiť, hviezda oznámila svoju účasť a návrat z dôchodku k tomuto športu len v predvečer súťaže. Pričom pred podujatím trénoval len osem týždňov.

Táto senzačná informácia rozzúrila konkurenta Mika Mentzera a viedla k ostrej konfrontácii na tlačovej konferencii pred súťažou. Frank Zane, obhajca titulu trojnásobného šampióna Mr Olympia, a Boyer Coe tiež vyjadrili ľútosť nad Schwarzeneggerovým rozhodnutím vrátiť sa, očakávali, že si prehrou pošramotí svoj legendárny status.

Keď však Schwarzeneggera vyhlásili za víťaza, publikum ho vypískalo, súťažiaci odišli z pódia a niektorí znechutene odišli z tohto športu, keďže hercovi očividne chýbali jeho zvyčajné rozmery a svalový objem. Súťaž bola prvým a jediným podujatím, ktoré sa konalo na austrálskom pobreží.

Tajomstvo z oceánu

Vedeli ste, že Opera v Sydney využíva inovatívny chladiaci systém, ktorý využíva morskú vodu priamo z prístavu v Sydney? Systém odvádza studenú vodu z prístavu cez rozsiahlu sieť 35 kilometrov potrubia, ktoré umožňujú vykurovanie aj klimatizáciu v budove. Tento ekologický prístup výrazne znižuje závislosť budovy od elektrickej energie, čo vedie k zníženiu celkovej uhlíkovej stopy.

Šokujúce čísla

Od otvorenia opery v Sydney sa v nej uskutočnilo neuveriteľných 118 000 predstavení a predalo sa v nej 63 miliónov miest. Ročne ju navštívi takmer 11 miliónov návštevníkov a jej prínos pre austrálsku ekonomiku v podobe cestovného ruchu a kultúrnych podujatí sa odhaduje na 775 miliónov austrálskych dolárov (465 miliónov eur). V budove je pritom každý rok potrebné vymeniť viac ako 15 000 žiaroviek.

Známa strecha opery v Sydney v tvare plachty nie je celkom taká, ako sa zdá z diaľky. Je prekvapujúce, že táto ikonická strecha nie je postavená z jedného pevného kusu materiálu, ale z viac ako milióna malých dlaždíc starostlivo usporiadaných do opakujúceho sa ševrónového vzoru.

Dlaždice sú samočistiace, keď cez zložitú sieť dlaždíc padá dážď, je navrhnutá tak, aby dážď zmyl špinu a nečistoty, ktoré sa časom nahromadia.

Pocta domorodcom

V roku 2007 UNESCO uznalo operu v Sydney za svetové kultúrne dedičstvo, ocenilo jej odvážnu a vizionársku architektúru a definovalo ju ako majstrovské dielo architektúry 20. storočia.

Opera tiež vzdáva hold dedičstvu pôvodných obyvateľov prostredníctvom rôznych symbolických prvkov. Napríklad názov reštaurácie Bennelong je odvodený od gadigalského slova pre oblasť prístavu v Sydney. Na oslavách 50. výročia sa objavilo dojímavé umelecké dielo s názvom "Whispers" (Šepoty), ktoré vytvorila domorodá umelkyňa Megan Copeová s použitím miestnych materiálov, ako sú tyče a lastúry ustríc, čo evokuje silnú poctu pôvodným obyvateľom krajiny.