Od Zajacovej reformy zdravotníctva uplynulo 10 rokov

"Tie zákony, tak ako boli napísané, svojím duchom, svojím postavením dodnes platia. Nebola vymyslená žiadna alternatíva k týmto zákonom a zároveň všetky tie zákony ustáli aj test Ústavného súdu SR," skonštatoval spoluautor reformy, analytik Health Policy Institute (HPI) Peter Pažitný. 

Legislatíva bola 144-krát novelizovaná. Väčšina noviel bola technického charakteru, kedy sa premietli zmeny v iných predpisoch. Na vecné úpravy bolo primárne zameraných 47 noviel. Zásahy, ktorým sa zákony rokmi podrobili, neboli podľa Zajacových slov v prospech občanov. Ako tvrdí, zmeny sú odrazom iného vnímania sveta. "Ony ukazujú momentálne vnímanie sveta, že štát je tu ten, ktorý všetko riadi, rozhoduje a zabezpečuje, pritom sa zabúda na najstaršiu vetu, že štát sme my, to nie je politická garnitúra," uviedol Zajac. 

Poukazuje napríklad na zmeny, ktoré sa dotýkali záchraniek, ako odstránenie GPS kontroly vozidiel, zníženie úhrad, či predĺženie licenčného obdobia zo štyroch na šesť rokov. Exminister pritom podotýka, že štvorročná lehota bola daná preto, že po tomto období by sa patrilo kúpiť už novú záchranku. "Novely, ktoré zbehli za jednej, druhej či tretej vlády, nie veľmi prospeli," dodal Zajac. 

Reformné zákony priniesli napríklad zavedenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, transformáciu zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, naviazanie platby štátu na počet ekonomicky neaktívnych poistencov a priemernú mzdu, zmenu spôsobu prerozdelenia poistného, či ročné zúčtovanie poistného. Počas Zajacovho pôsobenia, ešte pred prijatím šestice reformných zákonov, boli zavedené aj u pacientov nepopulárne poplatky za návštevu ambulancie, či pobyt v nemocnici. Tie boli neskôr prvou Ficovou vládou znížené na nulu. 

HPI medzi inovácie, ktoré do zákonov rokmi pribudli, radí napríklad zverejňovanie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, prerozdelenie poistného zohľadňujúce zdravotný stav poistenca, limit spoluúčasti za lieky, či príprava na zavedenie platobného mechanizmu DRG. 

Analytik INEKO Dušan Zachar hodnotí Zajacovu reformu ako doteraz najzásadnejšiu a najprínosnejšiu zmenu v slovenskom zdravotníctve. "Priniesla viac správnych motivácií do konania aktérov v zdravotníctve, a tým vytvárala predpoklady na zdravšie fungovanie zdravotníctva, ktoré sa nachádzalo v kritickom stave," konštatuje Zachar. Negatívum vidí v tom, že sa nezaviedli všetky navrhnuté reformné zmeny ako dokončenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti, či zavedenie regulovanej spoluúčasti pacienta na financovaní liečby takzvaných neprioritných diagnóz.